Za ostatných desať mesiacov som reklamovala osem párov topánok a ďalšie tri sa museli porúčať priamo do smetného koša.
V práci sa mi najprv smiali, ako som to chodila, že sa predralo to a prasklo zas hento. Pri ďalších pároch sa už na mňa podivne škerili a mysleli si svoje.
Niečo v duchu, že som vypočítavá mrcha, a presne kvôli ľuďom ako ja neuznávajú obchodníci reklamácie, ani keď sú do očí bijúce.
Ostatné topánky, ktoré som dva týždne od kúpy niesla zabalené v škatuli, prešli radšej všetci veľavravným mlčaním, bez zbytočných mimických dôvetkov.
Doma je to podobné, akurát mi všetci podstrkujú peniaze, aby som si konečne kúpila „normálne" topánky v normálnom obchode.
Nič mi to nebolo platné, tie fajnové zateplené čižmičky za 50 eur pretiekli po prvom daždi, čo bolo týždeň od kúpy. A teraz nech mi niekto povie, že v tom nebola vyššia moc. Normálna topánková karma.
Každý z nás si nesie vo svojej karme nejaký hriech. Niekto si nezasexuje, ako je rok dlhý, niekto má šťastie len na nesprávnych chlapov, od iného odchádzajú peniaze a ďalšieho zase uhryzne pes bez toho, aby si o to koledoval. Proste karma.
Niečo, čo nedokážete ovplyvniť, ani keby ste sa postavili na hlavu a nezostáva vám nič iné, iba dúfať, že sa to nejako samo opraví.
Keď som bola malá, videla som v telke nejakú rozprávku. Nepamätám si, o čom bola, ani kto v nej vystupoval, ale presne viem, čo sa tam dialo deťom, ktoré si pekne neuložili papučky.
Odišli od nich! Nemali v čom odísť zo škôlky domov, ani ráno do čoho vopchať nohy čerstvo vystrčené spod paplóna. Pointa toho príbehu bola jasná.
Na upratovaní vecí by nemalo byť nič traumatizujúce, ale len do momentu, keď sa vám začnú všetky topánky rozpadávať na nohách. A presne tam bude pes zakopaný.
Tu som jeden pondelok neuložila tenisky do skrinky na topánky, tu som jednu sobotu nechala topánky nocovať predo dvermi, dreváky odkopla pod gauč a žabky nechala ležať pri bazéne mírnix dírnix.
Pretiekol pohár. Moje topánky sa na mňa naštvali a rozhodli sa, že kým sa o ne nebudem poriadne starať, budem chodiť bosá.
Vlastnila som niekoľko tenisiek, balerínok, žabiek, štvoro zimných topánok a niekoľko rýchlošľapiek na venčenie psíka. Teraz behám po dome bosá, pretože z drevákov sa mi odlepila spodná guma tak rafinovane, že som si skoro pozbierala zuby z dlažby krátko pred Vianocami.
Tenisky sa so mnou rozlúčili pekne jedna po druhej. Jednej sa predrala látka na boku, druhej prestal lepiť suchý zips, až sa napokon úplne rozpáral, ďalšia praskla na podrážke pekne pozdĺž.
Zimné topánky tiež praskli, a ak nie, tak ma potešili nohami mokrými, ako keby som s nimi skočila do rybníka. Balerínky zašli ešte ďalej, predrali sa na päte. Akoby som bola dvojtonový slon!!!
Chce sa mi plakať. Nemám jediné topánky, v ktorých by sa dalo chodiť. Aj tie, čo mám práve na nohách, mi zodrali pätu a na sandálky je ešte zima.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
