Smerom na západ, ale aj za hranicami našej krajiny nám robí herečka Zuzana Tlučková výborné meno. Sympatická, temperamentná, čo má na všetko vlastný názor. Jednoducho východniarka, ako sa patrí, dokazuje, že aj v päťdesiatich troch rokoch môže byť konkurenciou pre oveľa mladšie, čo si myslia, že sú oveľa krajšie.
KOŠICE. Sympatická dáma sa narodila v Košiciach. Pred troma rokmi, keď oslavovala päťdesiate narodeniny, ju každý nútil spomínať a ohliadať sa za minulosťou.
Svoj vek mala na tanieri aj niekoľkokrát za deň, ona ho však berie len ako číslo aj teraz.
„Nemám pocit, že sa s tým treba nejako zmierovať. Fungujem tak, ako keď som mala 30 a nevidím nijaký rozdiel. Myslím si, že je to všetko len o psychike. Naopak, mnohé veci sú práve v tomto veku príjemné. Už sa môžem dokonca aj vyhovoriť, keď sa mi niekam nechce ísť a naučila som sa povedať nie,“ vysvetľuje Tlučková.
Päť krížikov na chrbte jej skutočne prospieva. Muža na krku nemá, deti sú už dospelé, vďaka tomu, že nemá stály angažmán, je pánom svojho času a konečne má čas na všetky radosti, ktoré život prináša.
Mladé gény po otcovi
Najmä dámy jej závidia výbornú postavu aj vkus, s ktorým sa dokáže obliecť aj namaľovať.
„Ja neviem, ako to robím. Myslím si, že vyzerám primerane na svoj vek. Možno je to aj vďaka génom po mojom otcovi, ktorý vždy vyzeral veľmi mladistvo,“ vysvetľuje herečka, ktorá sa tomuto povolaniu vždy chcela venovať a pomerne skoro a bez námahy sa jej to aj podarilo.
„Vždy som chcela byť herečkou a zrazu sa to stalo. Vtedy som už rok chodila do ľudovej školy umenia a robievali sme komparz do košickej televízie. Tam, zhodou okolností a šťastnou náhodou, som sa dostala k hlavnej úlohe v mojej prvej detskej televíznej inscenácii, ktorá sa volala Kvietok sedemlístok. A tým sa to všetko začalo. Potom som šla do Zlatej brány, začala som v Košiciach robiť dabingy, rôzne televízne inscenácie, hrávala som v Malom divadelnom štúdiu. Bolo to úžasné obdobie, bezstarostné, a zároveň som robila niečo, čo ma veľmi tešilo a bavilo. Môžem povedať, že aj vďaka tomu som mala nádherné detstvo.“
Doma jej neverili
S úspechom prichádza aj sláva. Množstvo detských hviezd sa s ňou nevedelo vyrovnať a riadne s nimi zamávala.
Zuzana mala našťastie výbornú mamu, ktorá jej rýchlo vysvetlila, že ak bude namyslená, ďaleko nezájde.
„Určite som aj ja začala mať pocit, že som úplne najslávnejšia... Ale moja mama bola v tomto skvelá. Hneď, ako videla, že sa mi nos dvíha dohora, klepla mi po ňom. Na druhej strane, keď som zažívala prvé sklamania, neúspechy, vtedy mi vedela dodať sebavedomie a povzbudiť ma. Takže pocitom toho, že som slávna, som si prešla už v detstve. Brala som to ako jednu zo zložiek, ktoré toto povolanie so sebou prináša.“
Detstvo prežila v Zlatej bráne, neskôr sa tam vrátila ako hlúpa Zuza ešte ako tínedžerka.
V Košiciach Zuzana zmaturovala a viac jej nič nebránilo v rozlete.
„Tak, ako som mala problém dostať sa na gymnázium, tak hladko prebehlo moje prijatie na VŠMU. Mama mi až neskôr prezradila, že si myslela, že sa tam nedostanem a bude to vyriešené.“
Slušné dievča
Zuzana študovala s takými hereckými esami, akými sú Ivan Vojtek, Michal Gučík či Andy Timková.
Do tajov hereckého umenia ich zaúčal Karol L. Zachar, Juraj Slezáček a popri nich mali Dušana Jamricha, Ladislava Chudíka, Ivana Letka, chvíľočku aj Viliama Záborského:
„To boli pedagógovia, ktorí sú dodnes pojmom. Takže pri nich sme boli naozaj maličkí, ale zároveň nám odovzdali množstvo poznatkov. Bolo to skvelé obdobie a, samozrejme, sme sa tým aj patrične vychvaľovali.“
Ako dievča z východu, ktoré sa konečne vymanilo spod rodičovského dozoru, mohla Zuzana poriadne vystrájať.
Nič také sa však nekonalo: „Ja som asi nikdy nebola utrhnutá z reťaze. Samozrejme, nejaké žúry som ako vysokoškoláčka absolvovala, dokonca raz som sa aj programovo opila,“ zabáva sa na spomienkach.
Pokora je najdôležitejšia
Spoločne so spolužiakmi sa rozhodli, že musia vedieť, aké je to byť opitý, aby to vedeli v prípade potreby zahrať a dali si riadne do nosa.
„Bolo mi príšerne zle. Skutočne som si asi týždeň myslela, že zomriem. Odvtedy viem, kedy povedať dosť. Dokonca som chvíľu aj fajčila. No pozor. Nie cigarety, ale fajku, lebo som chcela byť ako herečka zaujímavá. Mali sme vtedy pocit, že ako herci musíme vyskúšať všetko.“
Štúdium ju naučilo nielen to, čo je v knihách, ale aj nepísané životné zákony.
„Zistila som, že herectvo nie je len o prázdnych pózach, ale aj o neuveriteľnej pokore. Môžete mať za sebou veľa dobre zahraných postáv, no stačí jedna zlá a zrazu akoby sa všetko, čo je za vami, vymazalo a ľudia vás posudzujú podľa toho posledného výkonu.“
Verila, že je to navždy
Po škole sa stala členkou divadla Nová scéna. To rozhodlo o definitívnom presťahovaní na západ.
„Bratislava sa stala mojím druhým domovom.“
A netrvalo dlho a hlavné mesto sa stalo domovom aj pre dvoch synov, ktorých má so Štefanom Skrúcaným.
Manželstvo trvalo dvadsaťdva rokov a aj keď by to nikto nebol predpokladal, dnes je už minulosťou.
„Mám pocit, že ja som urobila maximum pre to, aby naše manželstvo vydržalo a naozaj som myslela, že spolu zostarneme. Je mi ľúto tých rokov, čo sme spolu prežili, že sa to skončilo a celé to padlo,“ netajila sklamanie z nevydareného manželstva herečka.
„Vo vzťahu by malo fungovať priateľstvo, tolerancia a dôvera. Pokiaľ jedno z toho chýba, tak sa žije veľmi ťažko.“
Čaká na vnúčatá
Rozvod bol o to komplikovanejší, že svedkami rozpadu dlhoročného manželstva sa stali aj synovia Lukáš a Tomáš.
„Musím povedať, že moji synovia boli veľkí hrdinovia. Videli, že sa trápim a nechceli mi spôsobovať ešte väčšiu traumu - aby som videla, že ich to trápi. Ani neviem, ako sa vyjadriť. Milujem ich za to, boli mi veľkou oporou,“ vyznala sa Tlučková v jednom z rozhovorov.
Vo svojich chlapcoch má obrovskú oporu dodnes. Aj keď po prvýkrát rodila až v 26 rokoch, čo bolo v tých časoch nepredstaviteľné, je pre nich skvelou kamarátkou: „Mám pocit, že to ubehlo veľmi rýchlo. Zrazu mám dvoch dospelákov.“
Obaja dospeláci sú už šťastne zadaní, a tak je len otázkou času, kedy bude herečka kočíkovať.
„Vnúčatka sa už neviem dočkať, ale ešte rok či dva počkám.“
Kamarátky si váži
Kým prídu vnúčatá, venuje Zuzana Tlučková všetok čas práci a užívaniu si života.
„Veď žijeme len raz. Mám záchvaty, keď sebe aj chlapcom doprajem a nechcem nič riešiť. Páči sa mi vek, v ktorom som, lebo prakticky začínam byť opäť voľná. Vraciam sa akoby do tínedžerských rokov. Samozrejme, nevymetám diskotéky, ide skôr o pocit slobody, pretože si môžem dovoliť vycestovať a prežívam všetko oveľa silnejšie.“
Najväčším cestovateľským partnerom je pre herečku jej kamarátka Marta Sládečková. Spolu precestovali celý svet. Doteraz, keď majú možnosť, zbalia kufre a idú spoznávať cudzie kultúry.
„Viem, že keď Marte zavolám aj o polnoci, tak je ochotná vstať a prísť. Ale obrovské šťastie mám aj na ostatné kamarátky, tvoríme akýsi babinec. Vekom si uvedomujem, aké dôležité je mať naozaj dobrých kamarátov, lebo mnohé lásky môžu prísť a odídu, ale dobrý priateľ vám ostáva po celý život.“
Vážna komediantka
S Martou Sládečkovou prežila Zuzana aj množstvo hereckých úloh. Spolu sa objavili napríklad v dodnes obľúbených Susedoch, no herečka svoj komediálny talent prezentovala aj v seriáli Kutyil s.r.o či Priateľky.
Aktuálne účinkuje aj v seriáli Panelák.
„Vyhovuje mi, že ma zase dali dokopy s mojím dlhoročným kolegom Paľom Topoľským, ktorý mi sústavne hráva buď manželov, priateľov, alebo milencov. A to nielen na televíznej obrazovke, ale aj v divadle. Takže si veľmi dobre rozumieme a dobre sa nám spolu hrá,“ vyznáva sa herečka, ktorá by si pokojne zahrala aj nejakú „vážnejšiu“ úlohu.
Zatiaľ jej tento priestor poskytuje najmä divadlo.
Autor: Spracovala: Mal
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
