Milujeme jeho filmy, obdivujeme jeho talent. Nič na tom nezmení ani skutočnosť, že fenomenálny režisér navždy odišiel v nedeľu vo veku 88 rokov. Martin Ťapák ostane živý vo svojich snímkach.
U verejnosti azda najviac zarezonoval ako autor dnes už legendárneho filmu Pacho, hybský zbojník. S jeho hlavným predstaviteľom Jozefom Kronerom si boli veľmi blízki.
Okrem tejto snímky z roku 1975 ich však spojilo i natáčanie trojdielneho televízneho filmu Sváko Ragan. Herec dokonca istý čas býval v Ťapákovom niekdajšom byte.
„Ani ja, ani on sme sa už však veľmi na verejnosti neukazovali. Ja žijem v Grobe a do Bratislavy idem len vtedy, keď niečo treba v televízii. Ale niekoľkokrát sme sa stretli. Naposledy mi povedal: Starec, ale sme dopadli. Obaja šediví, nikdy by sme sa nenazdali, že sa nám už hlásky budú chvieť len od rôčikov,“ vravel na margo posledných stretnutí s kamarátom režisér, ktorý nosil Pacha v hlave dlhé roky.
Na filmovom scenári spolu s ním spolupracovali aj Milan Lasica a Július Satinský, ktorí mali v tom čase zákaz vystupovať a písať.
„Martin Ťapák mal vtedy veľa odvahy. Spolu so Satinským sme mu pomohli napísať scenár k Pachovi. Boli to úsmevné a nezabudnuteľné momenty,“ spomínal M. Lasica.
Výrazná autorita
Čo sa týka spomienok, najviac ich má naňho prirodzene jeho syn, populárny herec Marek Ťapák.
„Môžem povedať len to, že všetko sa raz začne a všetko skončí, ale je smutné, že odišiel jeden z posledných mohykánov staršej kolibskej éry. Môj otec natočil viac ako osemdesiat filmov, ktoré sa doteraz hrávajú. Veď kto by si dnes vedel predstaviť vianočné sviatky bez Sváka Ragana, Rysavej jalovice, Pacha, hybského zbojníka, či Kuba?“ vyznal sa s pohnutím v hlase v médiách.
„Otca som vždy rešpektoval. Bol silná autorita a práve on ma priviedol k filmu.“
Znesmrteľnil rodnú Oravu
Martin Ťapák však ani zďaleka nebol len režisér, ale i herec, tanečník a choreograf. Ako devätnásťročný mládenec a „prišelec“ z Oravy sa stal členom činohry Slovenského národného divadla. Neskôr bol choreografom a režisérom SĽUK-u, Laterny magiky v Prahe a od roku 1961 režisérom Slovenského filmu v Bratislave.
Samostatne začal režírovať v televízii krátkefolklórne ladené filmy a v centre jeho pozornosti stáli ľudové tradície, v čom pokračuje i jeho syn Marek, napríklad snímkou Tanec medzi črepinami. Martin Ťapák nezmazateľne zapísal rodnú Oravu do slovenskej kinematografie.
V jeho filmoch ostane Orava taká, akú ju poznal, síce „boľavá, ale rýdza a plná dobrých ľudí“.
V roku 1969 dostal titul zaslúžilý umelec a v roku 1988 titul národný umelec. Ak lovíte v pamäti, čo ešte všetko natočil, pomôžeme vám.
Ostanú tu po ňom fenomenálne snímky ako Rysavá jalovica, Kubo, Živý bič či rozprávky Plavčík a Vratko alebo Popolvár najväčší na svete. Málokto vie, že sa podieľal dokonca na indiánkach nemeckého štúdia DEFA.
Jeho posledným režisérskym počinom bol miniseriál Ako divé husi (2000), po ktorom sa stiahol do ústrania.
Legenda slovenskej kinematografie navždy odišla v nedeľu ráno vo veku 88 rokov.
Dôstojná rozlúčka sa konala v Slovenskom národnom divadle.
Autor: Spracovala Nit
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
