Milan Lasica: Vek so sebou prináša pokoj, nie múdrosť

Verejnosť si získal talentom, inteligentným humorom, pokorou a džentlmenským vystupovaním. Milan Lasica oslávil v utorok 75 rokov, no ako prezradil, vôbec sa na to necíti.

Rekapitulovať sa mu nechcelo ani pri príležitosti životného jubilea.

„Nejako na to nemám chuť. Necítim sa na tie roky. Cítim sa mladší. To sa však len tak cítim,“ prezradil so smiechom pre televíziu Markíza umelec, ktorý o sebe tvrdí, že nikdy nebol dvakrát priebojný.

„Vždy mi to vyčítali. Je čudné, že som si vybral takéto povolanie pri tejto svojej nepriebojnosti, pretože herci by mali byť extroverti a ja som ešte stále introvert. Snažím sa pobaviť ľudí. Ako introvert to mám dosť ťažké, ale keď sa publikum smeje, tak niet väčšej slasti.“

Manželka ho opantala veľkými očami

Hoci nie je žiadny prvoplánový seladón, na ženské pokolenie pôsobí ako magnet. Na škodu fanúšičiek je však už 35 rokov ženatý. Jeho druhá manželka Magda Vášáryová ho očarila jednou konkrétnou fyzickou črtou.

„Prvýkrát som ju videl, keď mi režisér Paulovič premietol niektoré práce a tam bolo dievča s veľkými očami. Spýtal som sa, kto je to a on povedal, že sestra Emílie Vášáryovej. No a zapáčili sa mi tie veliké oči,“ zaspomínal si na počiatky vzťahu so ženou, ktorá ho však samozrejme opantala i inými vecami.

„Svojou existenciou, bytosťou, krásou, jemnosťou, humorom, inteligenciou...“ prezradil nám pred časom na adresu dámy, ktorá mu porodila dve dcéry - Žofiu a Hanku.

Obe sú jeho veľkou láskou, no momentálne nedá dopustiť najmä na vnučky.

„Je to veľmi príjemná vec, byť starým otcom. Môžete sa iba tešiť a keď prídu s vnúčatami starosti, tak to prenecháte ich rodičom. Vnučky sú celoživotne moja najväčšia radosť. Väčšie potešenie neexistuje.“

„Na ženy som nemal ten správny grif“

Hoci by podľa všetkého mohol mať ktorúkoľvek ženu, priznáva, že to s nimi nikdy nevedel. Vraj mu život nedoprial ani otvorené prejavy ich priazne.

„Aj mi to občas trošku chýbalo, ale nikdy v živote som nebol obletovaný ženami. Stali sa mi asi dva-tri prípady, že ma nejaké ženy prenasledovali a ja som pred nimi unikal. To si pamätám. No boli to práve také, o ktoré som nemal veľký záujem. Ale to bolo tiež už veľmi dávno. Inak som pred ženami unikať nemusel. Naozaj som tieto problémy nemal. Chýbalo mi, že som so ženami nevedel nadväzovať celkom prirodzené kontakty. Niektorým mužom to ide veľmi ľahko a bez akýchkoľvek problémov, lebo vedia, ako na to. Ja som na to nemal ten správny grif. Teraz, obklopený ženami, som už do tajov ich sveta prenikol. Ale dá sa povedať, že už je to neskoro. (Smiech.)“

Mať plány sa už nepatrí

Milan Lasica pôsobí ako maximálne vyrovnaný človek, ktorý má potrebný nadhľad a nechýba mu rozvaha.

„Človek v zrelom veku by mal byť vyrovnanejší, nad vecou a mať nadhľad. Nemalo by ho hocičo rozčúliť, mal by mať v sebe vnútorný pokoj. Zdá sa mi, že tým disponujem. Vek so sebou však neprináša múdrosť. Vekom sa len starne,“ zveril sa nám umelec, ktorý v sebe ukrýva hlbokú skromnosť a pokoru.

Nedostatok energie

Navonok z neho vyžaruje okrem pokoja i akýsi nedefinovateľný smútok. Nebol by to on, keby na to nemal svojské vysvetlenie.

Celý život sa mu vraj páči citát: „Keď chce byť človek šťastný, nech je šťastný“, lebo je to vraj len otázka rozhodnutia. „Šťastie je buď povahová črta, alebo je to program, ktorý si vytýčite. Povedal to jeden ruský humorista. Keď chceš byť šťastný, tak buď. A netreba okolo toho robiť všelijaké analýzy a cirkusy. Aj tak si nepomôžete. Ja nehovorím o tom, že som šťastný. Som spokojný. Myslím si totiž, že šťastie je len chvíľková záležitosť. Nevydrží veľmi dlho. Spokojnosť je však oveľa dôležitejšia. Šťastie je niečo ako vášeň. Ani tá netrvá roky. Len niekoľko sekúnd.“

Radosť a energia z neho údajne nesršali ani za mladých čias.

„Nie som skrátka typ, ktorý by sa od rána radoval bez akejkoľvek príčiny. Ale poznám takých ľudí a myslím, že sú veľmi šťastní. Myslím, že ja som vždy trpel nedostatkom energie, a to mi ostalo dodnes. A v prejavovaní emócií som skromný. No myslím, že láska sa nemusí prejavovať len veľkými gestami. Dá sa prejavovať aj tichým spôsobom. Nemá to spojitosť s veľkými emóciami a obrovským temperamentom.“

Stretnutie so Satinským je nenahraditeľné

Humorista, dramatik, textár, spevák a moderátor v jednom pochádza zo Zvolena a časť detstva prežil v obci Pliešovce. Vyštudoval dramaturgiu so zameraním na divadlá malých foriem na VŠMU v Bratislave. Už počas štúdia však začal vystupovať v Tatre, kde spolu s Júliusom Satinským predvádzali svoje autorské dialógy.

„Najviac ma bavilo moje stretnutie s Júliusom Satinským a tá dlhoročná spoupráca. To je niečo, čo sa nedá ničím nahradiť a čo už bohužiaľ nikdy nezažijem... A Jaro Filip, toho sme objavili koncom 70. rokov a bolo to šťastné stretnutie. Dá sa už na nich len spomínať, ale našťastie ostávajú, Jaro Filip v pesničkách a Julo v niektorých televíznych programoch, na ktoré sa ľudia stále ešte radi pozerajú.“

V rokoch 1964-67 pracoval ako dramaturg Československej televízie, následne bol štyri roky členom Divadla na korze v Bratislave.

Vyskúšal si i dosky divadla Večerní Brno, spevohru Novej scény v Bratislave a od roku 1978 členom činohry Novej scény. Od roku 1982 bol umeleckým šéfom Štúdia L+S, kde dnes pôsobí ako riaditeľ.

Multifunkčný umelec

M. Lasica začínal písaním autorských dialógov a scénok pre seba a Júlia Satinského, v ktorých porušoval všetky pravidlá realistického divadla. Vo svojej dramatickej tvorbe si bral za vzor českých komikov Voskovca a Wericha.

V súčasnosti píše skôr texty piesní a naspieval albumy starých evergreenov s hudobným zoskupením Bratislava Hot Serenaders.

Z filmovej tvorby azda najviac zažiaril v tituloch Srdečný pozdrav ze zeměkoule, Traja veteráni, Utekajme, už ide! či Obsluhoval jsem anglického krále a iných. V roku 1997 získal Krištáľové krídlo za celoživotné dielo spoločne s Júliusom Satinským.

O svojich snoch a plánoch už veľmi nechce hovoriť.

„Nedá sa povedať, že by som mal nejaké veľmi veľké plány do budúcnosti. Azda by sa to už ani nepatrilo. No ale keď ma obecenstvo ešte bude znášať, tak ho rád pobavím.“

Zaujímavosti

Druhýkrát sa postavil pred oltár s Magdou Vášáryovou. Spoznali sa, už keď mala 13 rokov a on 21, bol totiž spolužiakom jej staršej sestry Milky.

V 70. rokoch mu spolu s J. Satinským štátna moc udelila dištanc. Na dva roky sa uchýlili v brnianskom kabarete Večerní Brno, no po dvoch rokoch ich zákaz zastihol i tam.

Normalizáciu napokon „prežili“ na Novej scéne, a to aj vďaka Ivanovi Krajíčkovi, ktorý ich v roku 1972 prichýlil pod „svoje krídla“. A to rovno v opere, hoci nevedeli spievať. Našťastie mali aj priateľov, ktorí im občas ponúkli možnosť napísať niečo pod ich menom a potom im vyplatili honorár.

Málokto vie, že autormi vtipných dialógov legendárneho filmu Pacho, hybský zbojník sú práve Milan Lasica a Július Satinský, lebo ich mená sa v titulkoch uviesť nemohli.

Kvôli inotajom v textoch získali s Júliusom Satinským počas kariéry koncom 80. rokov dokopy vyše tridsať zásadných zákazov, ktorým museli v práci čeliť.

Z televíznych a rozhlasových programov sú najznámejšie Bumerang a Ktosi je za dverami. Veľký úspech však zožali i tri LP platne, ktoré natočili s Jarom Filipom - Bolo nás jedenásť (1981), S vetrom o preteky (1982) a My (do tanca a na počúvanie, 1987).

Zažiaril i ako glosátor v relácii Sedem.

nit

Autor: Spracovala Nit

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.