Predstaviteľka lekárky Dany Královej v Nemocnici na kraji města či matky dvojčiat v seriáli Taková normální rodinka, Jana Štěpánková, oslávila osemdesiatku. Stále aktívna herečka prezradila recept na celoživotné manželstvo aj dobré vzťahy so synovou rodinou.
O rodinných vzťahoch a svojej celoživotnej láske sa rozhovorila pre časopis Marianne.
„Naozaj zamilovaná som bola iba raz a to do svojho muža, režiséra Jaroslava Dudka. Mali sme ukážkové manželstvo."
Zásluhy zaň si však neprivlastňuje, ani sa nevypína, aká bola skvelá manželka.
„Bolo to zmesou šťastia a náhody, že sme si tak dobre rozumeli. Vychádzali sme si v ústrety a tolerovali sme jeden druhého. Dokonca sme nikdy nemali tichú domácnosť, ani sme sa nehádali. Samozrejme, že sme o problémoch spolu hovorili, ale nehádali sme sa pri tom. Myslím si, že je smiešne sa hádať."
Pestúnku nezavrhuje
Herečka potvrdzuje, že príslovie vrana k vrane sadá, platí aj pri výbere partnera.
„Skutočne múdry muž si nemôže zobrať hlúpu ženu alebo hysterku. Potom to nie je múdry muž. Nehovorím, že sa do takej nemôže zamilovať, ale vziať si ju, to už je niečo iné."
Smrť svojho manžela v roku 2000 niesla ťažko.
„Zrútil sa mi celý svet. Boli sme na seba veľmi zvyknutí, akoby som prišla o jednu nohu."
Z najťažšieho obdobia jej pomohol syn a práca.
Svojho syna Jana vychovávala s láskou, no využila aj služby pestúnky.
„Nie je dôležité, či ste s deťmi každú minútu, ale ako s nimi trávite spoločný čas. Aj ja som mala v detstve pestúnku a vôbec som sa na to nesťažovala. Mala som krásne detstvo a s paňou, ktorá na mňa dozerala sme robili úžasné veci."
Neuznáva viacgeneračné bývanie
V posledných rokoch si zvyká aj na rolu svokry a babičky.
„Nie som žiarlivá svokra, nekecám im do vecí, neriadim, nerobím poznámky na ich účet. Iba niekedy poviem, čo sa mi nepáči. Myslím si, že máme taký dobrý vzťah preto, že spolu nebývame. Neviem si predstaviť bývanie ani s vlastnou mamou. Predsa len, iné generácie majú iný pohľad na denný režim aj fungovanie členov domácnosti."
Jana Štěpánková strávila takmer 30 rokov na doskách Divadla na Vinohradoch, predtým pôsobila v Divadle Pod Palmovkou a v pardubickom divadle. Súčasný stav voľnosti si užíva.
„Som slobodná, a preto si vyberám. Predtým som bola stále niečí zamestnanec a musela som sa riadiť podľa pokynov šéfa. Teraz si vyberám postavy, ktorá sa mi páčia. Keby aj nič ďalej neprišlo, tak nepríde, nič sa nestane."
Autor: Spracovala ela
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.