Aj vďaka tomu je už vyše tridsať rokov skvelým Rumburakom, obľúbeným „živočichářem Béďou“ a viac než dve desaťročia aj hlasom Marge Simpsonovej. Za všetko toto vďačíme Jiřímu Lábusovi, vynikajúcemu hercovi, ktorý v pondelok oslávil 65 rokov.
Vo svojej kariére síce stvárnil aj mnoho serióznych úloh a charakterových postáv, ale jednoznačne najviac zarezonoval ako komik. A majster dabingu.
Dar od Boha
Dokázať zmeniť na počkanie hlas, to nie je len tak. Jiří Lábus túto schopnosť dostal do vienka.
„Jeden krčný lekár mi povedal, že mám hlasivky ako povrazy, tak to pre mňa náročné nie je. Ale je to aj dlhoročná prax. Už ako malý chlapec som sa zabával striedaním mužských a ženských hlasov, čítal som rôzne knihy nahlas a snažil som sa hlasy rôzne meniť. Veľmi ma to bavilo,“ vysvetlil herec, ktorý vďaka tejto danosti bol odmalička triednym šašom a zabával takto rodinu i kamarátov.
Nečudo, že si to po gymnáziu nasmeroval na herectvo. To ho lákalo odjakživa.
„Divadlo ma opantalo už pri prvých bábkových predstaveniach, ktoré som videl. Fascinovalo ma to čakanie, čo bude za oponou, keď sa otvorí – zámok, peklo, alebo les. Nevedel som sa dočkať. A od mala som mal v sebe istý exhibicionizmus, ktorý som chcel prejavovať aj navonok,“ zaspomínal si na rozhodujúce chvíle.
Pôvodne síce zvažoval aj výtvarníctvo, no divadelná akadémia napokon zvíťazila na plnej čiare. Veľmi si pochvaľuje, že stihol ešte obdobie, keď na škole pôsobil Rudolf Hrušínský.
„Mal som šťastie, že ma učil. Aj keď musel po dvoch rokoch z politických dôvodov odísť, aj tak ma veľa naučil,“ zdôraznil.
Princovia ho minuli
Kým jeho spolužiaci po skončení školy zvyčajne smerovali k úlohám mladých princov či Rómeov, Lábusovi sa ušli záporáci a o princoch mohol len snívať. S tým je však dávno vyrovnaný.
„Až na pár kráľov som nehral kladných hrdinov, nanajvýš prihlúpych truhlíkov. Aj v rozprávke Princové jsou na draka bol môj kráľovič nemehlo. Ale na druhej strane, kôň a meč by pre mňa mohli byť problém. Pri nakrúcaní Lotranda a Zubejdy som vedľa koňa len šiel, aj tak mi šliapol na nohu a zlomil prst. Dokríval som do divadla, ale ešte pred začiatkom predstavenia som skončil v nemocnici, kde mi odporúčali, aby som večer nehral. A keď z javiska oznamovali, že sa predstavenie ruší, pretože Lábusovi šliapol na nohu kôň, ľudia sa smiali v domnienke, že ide o vtip. Až jeden divák vykríkol: „Ja som Lábusa videl, v divadle už bol, to sa asi najskôr ožral.“ opisuje jednu z príhod.
Rumburak ešte žije
Napokon sa dá povedať, že mal šťastie. Lebo kým princovia starnú, Rumburak zostáva večný! A Lábus ho ani tak celkom nezaraďuje medzi záporné postavy.
„Vo svojom jadre nebol zlý, túžil po láske, len na to šiel trochu neprimeranými prostriedkami. Keby mu neprekážali, mohol žiť šťastne a mať pokojne desať detí, ani by nemuseli byť nevyhnutne jeho. Istý pán v električke sa mi síce priznal, že sa ma v detstve dosť bál, ale veľa detí mi naopak písalo, že Rumburakovi držia palce. A stále mi chodievajú listy so žiadosťami o podpis od Francúzska po Nemecko. No a minule ma na ulici míňala trojica Rómov a s úžasom zahlásili: Ty vole, Rumburak. On ešte žije?“
„Urob Marge!“
Vďaka svojim špeciálnym hlasovým danostiam sa veľmi dobre uplatnil aj v dabingu. Ten naozaj miluje a zvlášť, ak ide o animované filmy.
Jeho hlasom rozprávajú mnohé postavičky, hlavne však je v českom dabingu leňochodom Sidom z Doby ľadovej, skvelým hlasom z ampliónu v seriáli M.A.S.H. a samozrejme, Marge Simpsonovou. Dodnes ho mladí, aj starí často žiadajú: „Urob Marge!“
A ako to vlastne vzniklo? Napadlo to režiséra Zdeňka Štěpána, keď počul, ako Lábus robí ženský part v rozhlasovej šou Tlučhořovi.
„A hoci má Marge v origináli úplne iný hlas, dabujem ju už vyše dvadsať rokov a zakaždým tvorcov obdivujem, ako držia kvalitu Simpsonovcov. Len škoda, že sa už nedabuje v tíme, ako kedysi, teraz sme v štúdiu každý sám.“
Legendárne duo
Keď sa povie Lábus, väčšina divákov vyrastajúcich pred obrazovkou Československej televízie jedným dychom dodá aj Kaiser.
Svojho času to bola skutočne mimoriadne obľúbená dvojica. Excelovali v programe Možno príde aj kúzelník, no pripravovali toho spolu omnoho viac, napríklad relácie Ruská ruleta, či Zeměkoule, alebo rozhlasový seriál situačných komédií Tlučhořovci.
Spája ich dlhoročné, no tak trochu iné priateľstvo.
„Zoznámili sme sa na divadelnej fakulte. On bol v inom ročníku, pretože je mladší, ale zistili sme, že vyznávame podobný zmysel pre humor a odvtedy spolu radi vymýšľame rôzne projekty. My sa však vôbec nemusíme vidieť aj niekoľko týždňov a keď sa stretneme, tak pokračujeme v rozhovore tam, kde sme skončili minule. To sa mi stáva len s ním,“ skonštatoval J. Lábus.
Nemehlo?
O Jiřím Lábusovi koluje mnoho klebiet a mnohé sú aj pravdivé. Netají sa tým, že je hypochonder a navyše celkom slušné nemehlo, pokiaľ ide o praktické zručnosti.
„Som veľký labužník. Kvalitné jedlo a pitie, to je moje. A varenie je jediná manuálna činnosť, ktorá ma baví. Rád varím divinu. Ale poľovník nie som. Som totiž taký 'nešika', že by som skôr zastrelil poľovníka ako srnku. Niečo opraviť, to nikdy nebola moja doména. Ale baví ma maľovať,“ otvorene sa priznal.
Miloval „Zoobábu“?
Medzi pomerne časté klebety patrí aj tá, že patrí k inak orientovaným mužom. Tieto reči vznikajú preto, lebo Jiří Lábus patrí k zarytým starým mládencom a nikdy sa o ňom nehovorilo v súvislosti s nejakou známou ženou. Občas sa síce v spoločnosti s mladou kráskou objavil, no nikdy nešlo o nič vážne.
Najdlhší vzťah mal pred niekoľkými rokmi, kedy chodil s pracovníčkou pražskej zoo Yvonou Krouskou. Vydržalo im to len necelé tri roky a vzťah sa vraj skončil preto, lebo jeho partnerka nedokázala zapadnúť medzi hercových priateľov. Vraj ju dokonca volali „Zoobába“.
Sám na otázku, prečo sa nikdy neoženil, zvykne hovorievať:
„Samozrejme, mal som niekoľko možností, lenže som si počas rokov na tú slobodu zvykol, takže by musel prísť niekto naozaj mimoriadny, aby ma pobláznil. Veď zamilovanosť je vlastne šialenstvo. Aj odborná literatúra uvádza, že keď je človek zamilovaný, správa sa ako blázon. Je to regulárna choroba. (Smiech) Ale za 2 roky to vraj prejde – ustáli sa to.“
V živote bol vraj len dvakrát tak skutočne zamilovaný.
„No potom som sa z toho 'vyliečil',“ tvrdil s tým, že je rád, že to napokon takto dopadlo.
„Jednak, keď vidím, ako to neraz dopadne... A, úprimne povedané – tým, že som stále medzi ľuďmi a ešte by na mňa chcel aj doma niekto rozprávať, tak to by som sa zbláznil,“ skonštatoval herec, ktorý je vyrovnaný aj s tým, že nemá potomstvo.
Úplne mu vraj stačili tri deti jeho brata, ktoré si veľmi užil.
Autor: Spracovala: nov
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
