Školáci majú za sebou poriadne náročné dni, keď sa museli „prebrať zo zimného spánku“ a zabrať, aby bolo polročné vysvedčenie čo najlepšie. Na toto obdobie si pre Korzár zaspomínali aj dve známe moderátorky a rodáčky z Košíc, Aneta Parišková a Andrea Belányiová, ktoré dokonca chodievali na rovnakú Základnú školu Požiarnická. Samozrejme, obe boli „vzorňáčky“, no aj u nich sa našli „boľavé miesta“.
KOŠICE. „Keďže na základnej škole som mala len samé jednotky a na gymnáziu maximálne tri dvojky, vysvedčenie bolo pre mňa dňom oslavy, keď som mala pocit dobre vykonanej práce a tešila som sa, že moji rodičia majú radosť,“ zhrnula svoje spomienky na časy vysvedčení Aneta Sedlmair Parišková (vľavo, foto TV JOJ), dnes už sama trojnásobná mama, ktorá to bude mať naozaj veselé, keď začnú do školy chodiť všetci jej traja synovia.
No kým sama drela lavice, rodičom robila len radosť.
O flákaní učiva či chodení poza školu nemohlo byť u plavovlásky ani reči.
„Poctivo som sa učila, ale v čase písomiek a blížiaceho sa vysvedčenia som makala na vyššie obrátky ako zvyčajne,“ priznala.
Najobľúbenejšími predmetmi školopovinnej Anety boli slovenčina, dejepis a dokonca aj matematika.
„V podstate som si vytvorila pozitívny vzťah ku všetkým predmetom, aj k telesnej výchove. V každom som si našla niečo pozitívne, čo ma bavilo. A na čo som nemala prirodzený talent, to som si proste vydrela. Asi jediný predmet, ku ktorému som si nikdy nevytvorila vzťah, bola fyzika, a tak som z nej mala na gymnáziu dvojku,“ priznala svoju slabinu.
Andrea priznala trojku
Hoci Andrea Belányiová patrila k vzorným žiakom, úprimne priznala, že aj ona mala svoje slabé chvíľky.
„Na základnej škole či gymnáziu sa nedalo veľmi poflakovať, pretože sa stále priebežne skúšalo a písali sa písomky. A, samozrejme, nie vždy sa mi chcelo učiť na každú hodinu a potom už bolo všetko o šťastí, či vyvolali mňa alebo iného spolužiaka. (úsmev) Preto mi potom oveľa viac vyhovoval systém na vysokej škole,“ skonštatovala rodená Košičanka, ktorá napokon vyštudovala Ekonomickú fakultu v Košiciach.
To, že si radšej vybrala čísla, bolo celkom pochopiteľné.
Táto sféra jej nikdy nerobievala veľké problémy a veľmi rada mala aj angličtinu a rôzne kreatívne a sociálne predmety.
„A, samozrejme, všetci sme sa tešili na telesnú výchovu,“ konštatuje.
A čo bolo najväčšou slabinou školopovinnej Andrey?
„Slovenský jazyk. Doteraz si pamätám na učivo: Delenie slovenskej literatúry po roku 1945 - to bola pre mňa asi najväčšia katastrofa...“ priznala Andrea, ktorú tento predmet poriadne potrápil.
„Vždy som mala na vysvedčeniach jednotky a k tomu nejakú dvojku, ale na polročnom vysvedčení v poslednom ročníku gymnázia som mala trojku. A hádajte z čoho - zo slovenčiny,“ hovorí s úsmevom sympatická tmavovláska a dodáva: „Paradox je, že teraz so slovenčinou denne pracujem a je pre mňa základom. A tak som všetko napravila a je mojou obľúbenou súčasťou života.“
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
