Muzikant známy z Modusu sa však najnovšie predstavuje v úplne nečakanej polohe. Začal sa venovať výtvarnému umeniu a dokonca už má za sebou i výstavu.
Človek žijúci celý život hudbou sa v ostatnej dobe čoraz intenzívnejšie zaoberá i vlastnou výtvarnou tvorbou. Vyrezáva sošky z dreva, dotvára kôru, inšpirujú ho kamene, maľuje obrázky...
„Je to kus takého môjho polotajomstva, ktoré si robím v zimných a možno niekedy i letných večeroch. Niektoré dielka som si vymyslel, iné majú rodinný charakter,“ prezradil v magazíne Reflex televízie Markíza umelec, ktorý tvorí s jasným cieľom.
„Chcem, aby sa ľudia dívali okolo seba a zistili, že vo všetkom je ukrytý nejaký obraz či umenie.“
Fantázia Jankovi rozhodne nechýba.
„Napríklad z kôry sa nikdy nevie čo bude. Alebo kamene... Tieto veci len dotváram, samy osebe už totiž majú nejakú na začiatku nejakú moju vidinu a je len otázne, či to aj dokážem doviesť do konca. Kôra je totiž veľmi krehká..."
Hudba je jedlá alebo nejedlá
Po kolegoch ako Karel Gott či Pavol Hammel, ktorí svoje obrazy aj čoraz úspešnejšie predávajú, je na našej hudobnej scéne ďalší muzikant-výtvarník.
Ako však prízvukuje, hlavnou pre neho vždy ostane hudba.
„Hovorím jedno, a to, že hudba je buď jedlá alebo nejedlá a muzika je taká, že pri nej človek nerozmýšľa a ani pri nej nestarne. Aspoň sa mi zdá.“
Možno ste ani netušili, že jeho umelecké začiatky sa spájali s baletom.
„Videl som, ako preciťujú hudbu baletky a to bolo pre mňa naštartovanie. Od ôsmich rokov som hral na husliach, potom som sa venoval klavíru a uvidel som aj inú harmóniu, lebo husle mi nedávali to, čo nastávajúci skladateľ potrebuje.“
Na vnúčatká si už čas nájde
Ako vraví, hudba mu veľa dala, ale i veľa vzala.
„Určite som prišiel o súkromie. Tridsať dní do mesiaca som bol na koncertoch, že moja rodina vyrastala, to si ani veľmi nepamätám, aby som pravdu povedal,“ sťažuje sa hudobník.
S manželkou Helenou žije už vyše štyridsať rokov.
Majú dve deti - dcéru Elu, ktorá je herečka a syna Juraja.
Z toho je zase už pomerne úspešný filmový režisér. Aktuálne má však Janko Lehotský najväčšiu radosť z vnúčat, ktorých je už päť.
„Teraz už na nich konečne mám čas,“ dodáva a prízvukuje, že má vo všetkom rád akúsi zdravú pomalosť. „A myslím, že to, čo už bolo, je veľké šťastie, že sa to podarilo. A bolo by úplne úžasné, keby to ešte v zdraví buď pokračovalo, alebo sa to pekne dokončilo.“
Autor: Spracovala Nit
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
