Podarení seriáloví dôchodcovia si získali svojich rovesníkov, aj divákov, ktorí by mohli byť ich vnukmi. A tajomstvo ich úspechu možno ani tak netkvie v napísaných scenároch, ale v samotných hlavných predstaviteľoch. Eva Rysová a Ivan Letko sú totiž dlhoroční priatelia. Zamlada hrávali na jednom javisku a Ivan Letko dokonca svedčil svojej kolegyni na svadbe. Poznajú sa veľmi dobre a keď sa stretnú, neraz sa prekárajú rovnako ako v seriáli. Bolo to tak aj počas nášho veľmi milého rozhovoru.

Keď počujete slovo Vianoce, aká asociácia vám napadne ako prvá?

E.R. Láska, mier, rodina.

I.L. Tichá noc - svätá noc, kapor, pôstna kapustnica a ešte predtým oblátky s medom a samozrejme, rodinná pohoda.

Všetci sa zhodujeme v tom, že Vianoce nášho detstva boli najkrajšie. V čom boli pekné práve Vianoce vášho detstva? Na čo najradšej spomínate?

E.R. Najkrajšie bolo to, že bola rodina pohromade, že bol ešte otecko, bola ešte mamička, sestra, všetci spolu... To bolo na tých detských Vianociach naozaj najkrajšie, lebo bol čas vojny a boli aj negatívne stránky Vianoc. Nemávali sme bohaté sviatky, nebolo južné ovocie, ani také jedlá a darčeky ako teraz. Mamička vyrábala salónky, balili sme ich a tešili sa z toho. A tak napriek všetkému boli tie Vianoce krásne.

I.L. Spomínam na to, že sme boli všetci spolu, že sme sa tešili na darčeky, ktoré boli pre nás obvykle prekvapením, lebo sme ich nevykutrali v skrini a celá tá nálada a atmosféra je neporovnateľná s inými sviatkami.

Keby dnešné deti videli pod stromčekom darčeky, aké sa dávali kedysi, asi by boli poriadne prekvapené. Čo ste nachádzali pod stromčekom vy a ktorý darček bol pre vás nezabudnuteľný?

E.R. Väčšinou som dostávala knihy, lebo odkedy som sa naučila čítať som bola vášnivá čitateľka. Takže knihy boli pre mňa veľmi vítané a vzácne.

I.L. Aj ja som na každé Vianoce od školských čias dostával knižky. To by asi dnešní tínedžeri veľmi nechceli, ale ja som sa veľmi tešil a hneď som začal čítať, prehrabúvať sa v tom. A rád som dostával aj pero, farbičky či iné písacie potreby.

Vianoce vraj majú úprimne radi ľudia, ktorí sa neprestali dívať na svet detskými očami. Ako je to s vami?

E.R. Tak deti zvyčajne veria, že darčeky nosí Ježiško. Aj u nás sme to zachovávali kvôli sestre, ale ja, keďže som bola staršia, pomáhala som mame všetko pripraviť, aj dávať darčeky pod stromček, takže toto „kúzlo" Vianoc sa pre mňa akosi prirodzene vytratilo.

I.L. Keď sme boli ešte ako rodina spolu, keď som sa oženil a žili sme s manželkou a s deťmi, mal som Vianoce naozaj rád, boli to tie najkrajšie sviatky. Ale teraz sa ich aj tak trochu bojím. Lebo som sám. Chodievam síce na sviatky k dcére, ale už mám vypestovanú nejakú takú fóbiu, že to je len nakrátko, že to rýchlo pominie a už sa teším na všedný pracovný deň.

Magický Štedrý večer je vraj časom zázrakov. Veríte na zázraky? Alebo sme si sami strojcami ako šťastia, tak aj zázrakov?

E.R. To je presne vyjadrené. Zázraky si robíme sami a najkrajšie sú tie, čo prežívame spolu. Mňa na Vianociach najviac očarúva to, že každý je láskavý, že sme k sebe dobrí, že sa na seba usmievame a že je všetko slávnostné. Ani tá večera predsa nie je obyčajná, ale slávnostná. To je podľa mňa zázrak. No najväčším zázrakom v mojom živote bolo samozrejme narodenie môjho syna.

I.L. Ja som veriaci človek a verím, že sa zázraky stávali a možno aj stávajú. Ale najväčším zázrakom je to, že som. Ešte som.

Pán Letko, vy ste krátko pred sviatkami oslávili významný sviatok - dožili ste sa osemdesiatych narodenín. Pri takýchto príležitostiach sa zvykne bilancovať...

I.L. Ale ja strašne nerád bilancujem, nerád sa dívam do fotoalbumov na snímky, keď som bol mladý...

E.R. A pekný... (smiech)

I.L. No, keď to tvrdíš ty, tak tomu asi môžem veriť. (smiech) Ale naozaj sa hrozne nerád páram v minulom čase. Takže som si len zaspomínal na tie pekné veci a nebilancoval som.

Je niečo vo vašom živote, v čom ste nepoučiteľný a ani za tie roky sa to nezmenilo?

I.L. Som neraz príliš tvrdohlavý a impulzívny. A to sa neviem odučiť. Niekedy reagujem bezprostredne a nie na správnom mieste a nie vždy tak, ako by sa malo. To priznávam.

Pani Rysová, u dám sa nepatrí prezrádzať vek, tak len naznačím, že vy ste sa narodili o trošku skôr ako váš herecký kolega. Dali ste mu nejakú dobrú radu, na čo by si mal ako osemdesiatnik dať pozor, alebo čo ho čaká? A čo ste kolegovi a kamarátovi zaželali k jubileu?

E.R. No, on je odo mňa mladší skoro o dva roky a veľmi to zdôrazňuje! (smiech)

I.L. To vôbec nie je pravda!

E.R. Ale mne to neprekáža, ja si to aj považujem, lebo keďže som staršia, som aj múdrejšia, čo on neuznáva. (smiech)

I.L. Tak toto trochu aj pripúšťam. (smiech)

E.R. Jedným slovom, akceptujeme sa navzájom. A k nedávnym narodeninám som mu zaželala veľa zdravia, veľa šťastia, veľa porozumenia, radosti v súkromnom živote, aj pracovných príležitostí, lebo kým vládzeme, tak robíme. A ešte nám želám, aby sme boli partnermi tak minimálne zo dva roky.

Vy sa priatelíte celé roky, máte odohraných mnoho spoločných úloh. Boli by ste pred pár rokmi povedali, že sa takto stretnete v úlohách babky Anny a dedka Zoliho a zažijete takú slávu, akú práve zažívate? Veď títo dvaja patria k najobľúbenejším postavám Búrlivého vína.

E.R. Tak to ďakujeme, ak sa naše postavy páčia. Ale keď sme kedysi hrali milencov, nerozmýšľali sme tak ďaleko a ani nám na um neprišlo, že budeme dedko a babka. Na to človek nemyslí, keď je mladý.

I.L. Áno, my sme spolu strašne veľa hrali, aj milenecké páry, aj iné vzťahy tam boli, teda, samozrejme, javiskové. Ale toto by som nemyslel, že sa ešte takto stretneme. Stále som však veril, že príde nejaký seriál, kde sa budem môcť herecky vyžiť a uplatniť. A je tu.

E.R. A ja by som ešte raz podčiarkla, že javiskové vzťahy sme mali! (smiech) V civile medzi nami boli len priateľské vzťahy a tie druhé sa odohrávali len na javisku.

I.L. Veď som ti bol aj svedkom na svadbe, takže sme taká polorodina. (smiech)

E.R. Jáááj, tak ty za to môžeš, za moje manželstvo! (smiech) Ale nie, nesťažujem sa, bolo to dobré.

Ak by ste bez akýchkoľvek prekážok a obmedzení mohli zasiahnuť do scenára, čo by ste pre svoju Annu a Zoliho v nadchádzajúcich dieloch prichystali?

I.L. Bol by som rád, ak by sme tam ešte fungovali v takom vzťahu a aby sme mali také výstupy, ktoré si my mimoriadne ceníme, kde sa prekárame a diváci to majú radi. To by som si želal, aby to pokračovalo aj v tej 5. sérii.

E.R. Ale keďže na to nemáme dosah, musíme sa spoľahnúť na druhých, že to dobre vymyslia.

Vaše postavy majú v seriáli deti, synov, dcéry, vnukov, vnučky, koho z mladých kolegov by ste si pokojne vzali aj so sebou domov ako skutočnú dcéru - syna, lebo vám, ako sa hovorí, „padli do noty"?

E.R. Veľmi dobre sa mi robí s Jankou Oľhovou, ale vlastne všetky baby sú skvelé a som vyslovene rada, keď si s nimi môžem pohovoriť. Ja sa síce stretávam len s istým okruhom hercov, keďže s ostatnými nemám spoločné scény, no všetkých vždy rada vidím.

I.L. Mne do noty padli prakticky všetci, ale s mnohými sa nedostávam pred kamerou do kontaktu. No na tom som už raz pohorel. Jedna „milá" pani novinárka prekrútila moje vyjadrenie a napísala, že niektoré herečky nenávidím a nemám rád. A ja som pritom iba povedal, že spolu v rámci seriálu neprichádzame do kontaktu. To bola absolútna podpásovka. Pravda je taká, že my sa v zákulisí všetci radi vidíme, aj keď sa nestretávame priamo pri deji Búrlivého vína.

Vaše deti sú roztratené po svete. Isto vám chýbajú, viete si predstaviť, že by ste to tu zabalili a odsťahovali sa, vy pani Rysová do Kanady, alebo vy pán Letko do Talianska?

E.R. Je to ťažké, keď máte syna s celou rodinou, teda aj nevestu, dve vnúčatá s rodinami a už aj pravnúča takto ako ja v Kanade. Chodím tam tak často, ako mi čas dovoľuje a oni chodia ako môžu, ale bohužiaľ, nie všetci spolu. Taká veľká rodina cestovať odrazu, to by bola veľká záťaž pre rodinný rozpočet. Dvakrát po sebe som bola počas Vianoc u nich ja, ale tento rok mi to nevyjde, pretože máme v nakrúcaní Búrlivého vína krátku pauzu.

I.L. Ja mám pol potomstva vonku, keďže staršia dcéra žije v Devíne a mladšia v talianskej Kalábrii, no ja som tam ešte nebol. Je náročné cestovať takto ďaleko. A Vianoce zvyknem tráviť u staršej dcéry v Devíne, a tak to bude aj tento rok.

Píšu aj babka Anna a dedko Zoli Ježiškovi? A čo by bolo v tom liste, ak by ste ho mali napísať?

E.R. Čo si už starý človek praje? Zdravie v prvom rade, pokoj a mier a čím viac stretnutí s dobrými ľuďmi.

I.L. A ja len dodám, že by bol zázrak, keby to Ježiško dostal. Možno tá adresa, ktorá koluje, nie je správna. Ale na Vianoce sa vraj dejú zázraky...

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.