Predseda Fico si nedá pokoj. Aj po summite v Bruseli, z ktorého sa vrátil v piatok, pokračoval v škodlivom geopolitickom blúznení, ktorým nielen podľa autora tohto textu, ale napríklad aj bývalého štátneho tajomníka Ondrejcsáka „demontoval konsenzus o základných princípoch zahraničnej a bezpečnostnej politiky SR".
Z toho priamo vyplýva, že z bezpečnostných rizík, ktorým Slovensko čelí, jedno sedí priamo v kresle premiéra.
Na jeho vyjadrení, že „sankcie nič nezmenili na politickom postoji Ruska, tak si môžete odpovedať na otázku, či boli účinné", nie je najhoršie to, že je hlúpe, ale že betónuje pozíciu Slovenska v proruskom páse vnútri EÚ, ktorý spolu s nami vytvárajú Maďarsko a čiastočne Česko. Fico, ktorý myslí prorusky, by mohol aspoň držať zobák.
On však chce byť nekonformný, predviesť sa, že vie byť sám sebou, myslieť samostatne. (To „myslieť" si zaslúži tri vrstvy úvodzoviek.) Pričom mu, chumajovi, zúfalo uniká, že každým jedným štekom posúva Slovensko von z toho jadra EÚ, ku ktorému sa napr. eurom a aj inak všemožne hlási.
Ukazuje tým západným lídrom, že nevie, čo je to spojenecká lojalita (aj keď nesúhlasím, rešpektujem väčšinu) a že Slovensko je slabým ohnivkom v reťazi. Toto je sebadeštrukčná politika.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
