Spevák kapely Peter Bič Project a bratanec Petra Biča Ivo je veselá kopa. Žartuje prakticky nepretržite aj o takých vážnych veciach, ako je svadba a Vianoce. Z jedného aj druhého sa veľmi rád vyvlečie a najlepšou výhovorkou sú pritom jeho dvaja synovia.
KOŠICE. Ivo (na snímke vpravo) je multitalent. V Projecte spieva aj skladá a každú voľnú chvíľu trávi s deťmi.
Partnerka Katka je totiž herečka v Štátnom divadle a zladiť dva umelecké pracovné časy býva problém.
„Katka má kadejakú deravú prácu. S prvým aj druhým dieťaťom bola pol roka doma a potom naskočila normálne do práce. Veľmi nám pomáhajú babky, keďže škôlky až tak veľmi pre nás nie sú. Doobeda sme väčšinou doma, nám teda škôlky nepomôžu, lebo pracujeme všelijako, často po večeroch,“ vysvetľuje Ivo, čo ho okrem hudby zamestnáva najviac.
Vyťažení rodičia skúšali aj služby opatrovateliek, ale príliš sa im to nepozdávalo.
„Báli sme sa nechať deti s niekým cudzím. Je naozaj ťažké nájsť osobu, ktorej by ste zverili svoje deti.“
Deti sú viac ako sobášny list
Dvojročný Ivko a trojročný Leonard sú poriadni šinteri.
„Mladšiemu stačí málo na zábavu aj na nervy. Leo bije Ivka, Ivko si to nedá. Vždy vyvedú nejaký prúser a hneď za tým sa strašne ľúbia. Niekedy sa už aj sami pohrajú v izbe. Keď sa budú hrať dlhšie ako dve hodiny, stihneme aj svadbu,“ smeje sa spevák, ktorý s Katkou Horňákovou tvorí pár osem rokov, no k svadbe doteraz nedošlo.
„Deti sú pre nás väčšou zárukou trvalého vzťahu ako sobášny list.“
Darčeky v hodine dvanástej
Predvianočné obdobie je práve v rodinách s deťmi kúzelným obdobím. Aj Ivko a Leo už netrpezlivo očakávajú darčeky.
„Vychovávame ich v duchu tradícií, ale ja spomínam aj deda Mráza, keďže som bol vychovávaný ešte v starom režime. Pre neho sme mali zoznam s darčekmi, ktorý si už odniesol. Nasledovať budú Vianoce a začiatkom januára má starší syn narodeniny. Máme to teraz takto nakope.“
Darčekový nápor prežíva Ivo Bič po svojom. Na ktorý sviatok si spomenie, ten oslávi.
„Minulý rok som napríklad kúpil darček veľmi skoro, už štyri dni pred Vianocami. Bol som z toho predstihu v takom šoku, že som naň na Štedrý deň zabudol, dva dni po som si na neho spomenul. Takže sme si nepriamo predĺžili Vianoce. Bolo to príjemné prekvapenie pre mňa aj pre Kaťu.“
Veril až do desiatich
Dostať dve malé deti k štedrovečernému stolu a ešte ich tam aj udržať býva životným výkonom. Zvyškovú energiu použijú rodičia na „teatrálne divadelné predstavenie“ s názvom Prišiel k nám Ježiško.
„Presne tak som to zažíval aj ja. Väčšinou mama zazvonila zvončekom, tak sme začali behať po byte, samozrejme nás niekto zdržal v chodbe a ďalší dal rýchlo darčeky pod stromček. Keď bol ešte dedo doma, tak zaklamal, že áno, bol tu Ježiško a ťahal ho za veľký palec na nohe, lebo on ležal pri stromčeku,“ spomína hudobník na Vianoce svojho detstva.
Na Ježiška veril, až kým mu v desiatich rokoch bratanci nepovedali, ako to s darčekmi vlastne je. „Vtedy som bol sklamaný.“
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
