Výpoveď zmluvy o prenájme Gabčíkova, ktorú dal Fico (vláda) Slovenským elektrárňam, je ďalšou z ilustrácií kaskadérskeho riadenia štátu týmto premiérom. Zo všetkých indícií, ktoré sú, je evidentné, že opäť - ako napr. pri „zákaze zisku" - Fico skáče bez rozmyslu do sporu, ktorý napokon opäť vybieli účet daňových poplatníkov.
Koho to uteší, môže sa chlácholiť aspoň predpokladom, že ak si štát berie späť Gabčíkovo, tak zrejme nemá v úmysle kupovať podiel Enelu v SE, ktorý Taliani idú predávať. Ďalšie súvislosti sú už len chmúrne. Argumenty, ktoré dali Fico a Žiga, či už samotnej výpovede, alebo na to, prečo sa domnievajú, že Slovensko nebude platiť po arbitrážach, na ktoré sa Enel obráti, stoja na vode, ešte aj keby reč nebola o Gabčíkove.
Náš milý Žiga si napríklad myslí (??), že Slovensku nehrozí prehra preto, lebo celá nájomná zmluva je vraj „protizákonná a neplatná", keďže zmluva s Maďarskom z roku 1977 (!!) stanoví, že ak dôjde k prenájmu diela, súhlas musia dať obe strany.
No. Niežeby sme boli experti na medzinárodné obchodné právo, ale evidentné je, že ak obe zmluvné strany z roku 1977 prenájom nenapadli ako nezákonný osem rokov (od r. 2006), tak arbitráž vám môže povedať iba toľko, že Taliani nemôžu utrpieť ujmu preto, lebo zmluvou s nimi vy porušujete akési dávne zmluvy, ktoré ste sami podpísali.
Oni konali v dobrej viere. Tu si treba len uvedomiť, že pre arbitráž je účastníkom sporu Slovensko a nerozlišuje, že nájom uzavrela vláda Dzurindu a za „nezákonný" ho považuje vláda Fica.
Podobne ani kus dôvery nevzbudzujú Ficove dôvody, ktoré ho akože viedli k výpovedi. Nielen preto, že Taliani všetky tri body odmietajú a avizujú, že preukážu opak, ale najmä preto, že ako akcionára, ktorý predáva podiel a opúšťa elektrárne, sa ho do budúcnosti ani netýkajú.
Aj keby porušovali napr. ustanovenie, že neinformujú Vodohospodársku výstavbu o výnosoch, takže tá nevie, či jej posielajú dobre peniaze (majú 65 percent) - to je jeden z dôvodov - tak akú to má relevanciu v situácii, keď podiel čoskoro zmení vlastníka? Štát ako menšinový akcionár SE má pritom do transakcie silné slovo, takže si môže nadiktovať podmienky informovania po novom.
Iste, dá sa pracovať aj s hypotézou, že Taliani napokon z elektrární neodídu (doteraz majú nezáväzné ponuky na odkúpenie od ČEZ-u, Maďarov a EPH). Na špekuláciách, aj keby mali dačo do seba (nikto asi nezaplatí, koľko pýtajú), sa však nedá stavať riadenie štátu.
Fakt je, že chcú odísť - čo je stratégia centrály Enelu, predávajú podiely aj v Rumunsku a Španielsku - takže všetky výhrady proti tomu, ako prevádzkovali Gabčíkovo, sú vecou minulosti. Zrejmé je toľko, že Fico chce Gabčíkovo „znárodniť" a je mu srdečne jedno, koľko desiatok či stoviek miliónov prisúdi Enelu arbitráž. Veď - ako už Jožo Ráž spieval - „kaskadér, kaskadér, nenašiel správny SMER, bláznivé výčiny, riskoval vždy za iných sám".
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
