Introvert s vrodenou hanblivosťou však nakoniec našiel v herectve svoje životné poslanie. To sú tie zaručené životné pravdy a výnimky, ktoré potvrdzujú pravidlo. Presne tak ako všeobecné pravidlo, že herci sú neprekonateľní sukničkári. Našťastie nie všetci. Abrahám tvorí s herečkou Libušou Šafránkovou ukážkový pár takmer štyridsať rokov.
Týždeň po Mikulášovi, týždeň pred Vianocami.
Josef Abrhám si svoje narodenie dokonale načasoval. Prvýkrát zaplakal 14. decembra pred sedemdesiatimi piatimi rokmi v Baťovej nemocnici v Zlíne.
Rodinu si vybral skutočne výnimočnú, je totiž vnuk slovenského dramatika a evanjelického farára Jozefa Hollého.
Stretnúť sa im nebolo nikdy dopriate, pretože dramatik zomrel v tridsiatich troch rokoch.
„Mal všetky vlastnosti, ktoré obdivujem a ktoré ma zaväzujú. Ak mám v sebe umelecké gény, tak je to v mnohom jeho zásluha,“ vyjadril sa Abrhám v jednom z rozhovorov.
Pochybnosti riešil s Lasicom
Verejne sa vyjadruje len veľmi nerád. Hanblivosť dostal do vienka. Je však živý dôkaz, že dobrý herec nemusí byť akčný extrovert. Divadelné dosky si pýtajú rôzne typy osobností, preto to neváhal skúsiť ani Jozef Abrhám.
„Po škole som mal zakázané ísť ďalej študovať, musel som sa stať robotníkom.“
Až po niekoľkých rokoch špárovania obkladov na domoch si podal prihlášku na bratislavskú VŠMU.
„Ja som sa vôbec neprejavoval ako herec. Aj na prijímačkách sa ma pýtali, kam to chcem ísť, či na réžiu alebo na výtvarnú a keď som povedal na herectvo, začudovane krútili hlavami. No prijali ma,“ vysvetľuje dnes jeden z najvýraznejších hercov svojej generácie.
„Nebol výtržník, ani extrémista, bol to chlapec z dobrej rodiny. Nebol si vôbec istý, či spravil dobre, keď išiel študovať herectvo, ale zdalo sa mu, že to je presne to, čo by mal robiť. To boli jeho pochybnosti, o ktorých sme sa počas prechádzok nočnou Bratislavou rozprávali,“ spomína spolužiak Milan Lasica.
Detské sny
„Mne je vlastne trápne sa predvádzať. Hovorí sa tomu verejná samota.“
Abrahám bol introvert od narodenia. Vyrastal na dedine v domčeku, za ktorým bolo obrovské pole, kde strávil celé svoje detstvo.
„Keď som mal tri roky, zablúdil k nám Junkers. Bežal som za ním, s hlavou hore som ho pozoroval a tak sa mi to páčilo, až som po krk skončil v rieke. Lietadlo pristálo, obzrel som sa a nikde nič. Ani domov, ani lietadlo. Myslel som, že je po mne,“ spomína na svoje detstvo herec.
Lietadlá boli jeho veľkou vášňou, dokonca túžil stať sa pilotom.
„Veľmi som chcel lietať, no zle mi bolo aj na kolotočoch. Chcel som byť aj rybárom, džezovým klaviristom, lyžiarom, fotografom, evanjelickým farárom... a možno som všetkým aj tak trochu bol.“
Gurmán s dobrými základmi
Rodný dom Josefa Abrháma stojí dodnes. Aj keď ho nenavštevuje, spomienky sa len tak vymazať nedajú. Napríklad aj na štrúdľu, ktorá rozvoniavala v celom dome.
„Štrúdľa, to je moje detstvo, vyrástol som na nich. Moja mama robila tenučké ťahané štrúdle. Cez cesto bolo vidieť a vo vnútri mali prevahu višne s makom,“ oblizuje sa herec a brucho si hladká aj pri slivkových knedliach.
Okrem gurmánskych zážitkov dostal od rodiny aj výchovu, ako sa patrí. Kultivované vystupovanie, hodiny klavíra, angličtina.
„Som mix predkov z maminej aj otcovej strany. Som si toho vedomý a snažím sa podľa svojich možností a dispozícií s týmto dedičstvom slušne zaobchádzať a neskaziť ho.“
Seriál bol prekvapením
Rozhodne sa mu toto predsavzatie darí plniť. Je výnimočný herecký zjav, stvárnil desiatky divadelných, filmových a televíznych postáv. Asi ťažko by sme našli niekoho, kto si nepamätá jeho podvodníka vo filme Vrchní, prchni alebo doktora Blažeja v seriáli Nemocnica na okraji mesta.
„To už je tak dávno! Vtedajšie počiatky seriálov sme prežívali úplne inak, ako ich prijímame dnes. Vtedy bol televízny seriál novinka, kde zrazu herec hral trinásťkrát jednu úlohu. Hovoril som, že je to proti hereckej etike. Odjakživa bola pre herca jedna úloha – v divadle aj vo filme – a zrazu ich bolo trinásť.“
So sukničkárom Blažejom prišiel nevídaný úspech a Abrhám sa stal definitívnym idolom dievčat a žien.
Veľká láska
Svojím šarmom opantal aj Naďu Urbánkovú.
„Strašne som sa do neho zamilovala. Bola som taká zamilovaná, že som ai nepripustila, aby sa ma dotýkal niekto iný ako Josef,“ spomína herečka.
Spoznali sa pri nakrúcaní filmu a vzťah im vydržal dlhých osem rokov. Nevzali sa, no Urbánková dodnes spomína na tento vzťah ako na jeden z najintenzívnejších v živote.
„Josef je úžasný, veľmi vzdelaný, plachý, ale tiež má zmysel pre humor. Hovorí sa, že v posteli sa človek príliš nenasmeje, ale my sme vymýšľali také hlúposti, že sme sa smiali v jednom kuse.“
Smiech však po rokoch prešiel a do Abrhámovho života vstúpila iná žena.
Tohto si vezmem
Vzťahy vznikajú aj zanikajú, ľudia sa rozchádzajú a bezhlavo zamilovávajú. Josefa Abrháma zasiahla láska ešte počas vzťahu s Urbánkovou.
„Zaskočilo ma, keď som sa dozvedela, že má inú a že to dokázal tak dlho tajiť.“
Inou bola Popoluška Libuše Šafránková. Stretli sa v divadle a ešte na prvom rande si vykali.
„Libuška bola rozhodnutá si ho vziať. Helena Růžičková mi potom rozprávala, ako bola na začiatku sezóny pri ich prvom stretnutí v divadelnom klube. Vtedy Libuška sedela vedľa nej a keď ju režisér všetkým predstavil, ukázala prstom na Josefa a povedala: „Tohto si vezmem“,“ vysvetľuje okolnosti zoznámenia Naďa Urbánková.
Životné skúšky
Aj keď je medzi Šafránkovou a Abrhámom štrnásťročný vekový rozdiel, harmonický pár tvoria takmer štyri desaťročia, a takých v šoubiznise nie je veľa.
„Asi je to tým, že sme mali podobných predkov a šťastie. Naši predkovia mali dosť sily bojovať so všetkými komplikáciami, problémami a existenčnými vecami. Je veľmi jednoduché podľahnúť kríze, dôležité je zvládnuť ju a vydržať. Životným skúškam sa nevyhnete, je len na vás, ako v nich obstojíte a ako sa rozhodnete.“
Práve jednu zo životných skúšok podstupuje prominentný pár v týchto dňoch.
Ani jeden z nich sa nerád objavuje na spoločenských udalostiach, rozhovory sú ešte väčšou vzácnosťou, aj napriek tomu prenikli na verejnosť informácie o Šafránkovej vážnej chorobe.
Potvrdenie rakoviny pľúc prišlo v období Abrahámovho jubilea, navyše krátko pred Vianocami.
Pre oboch to bude veľká skúška, pre herca o to väčšia, že pre chorobu prišiel pred rokmi aj o milovanú sestru.
Podpora je najdôležitejšia
Oporou svojim rodičom je v ťažkých chvíľach aj syn Josef. Umelecké gény zdedil z oboch strán a dnes pracuje ako režisér.
Má deti, no Abrahámovci sa z vnúčat príliš tešiť nemôžu, keďže sa mu manželstvo predčasom rozpadlo.
„Minulosť každého rodu bola vždy bohatá na predchádzajúce udalosti a na rodinných predkov. Myslím, že štafeta života sa má držať a človek má skúsiť posunúť ju ďalej. Niektoré veci sa nedajú vrátiť, ani opakovať,“ myslí si Abrhám starší, ktorý si mimoriadne zakladá na tom, aby nikto z rodiny nerobil hanbu a vždy sa navzájom podporovali.
Autor: Spracovala Mal
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
