S neutíchajúcou nádejou, že sa dajú zdolať.
Stvárnila vyše 180 divadelných, 120 televíznych a 30 filmových úloh. Nitrianskemu Divadlu Andreja Bagara bola verná celých 46 rokov.
„Naším divadlom sa prehnalo toľko ľudí, až mám pocit, akoby som bola v niekoľkých súboroch. Iba direktorov tu bolo zo sedem, šéfov, režisérov, výtvarníkov a spolupracovníkov veľké množstvo. Záleží mi však na tom, aby divadlo malo svoju úroveň a aby doň prichádzali dobrí mladí herci, ktorých by si obľúbilo publikum. V Nitre je základná požiadavka: vykonávať svoju robotu poctivo a s pokorou. Nemodelovať zo seba veľké hviezdy,“ vravela o svojej domovskej scéne pani herečka, ktorá začínala s Majdou Pavelekovou, Vierou Strniskovou, Eliškou Müllerovou, Vladom Müllerom aj s Dušanom Blaškovičom.
„Títo 'chlapci a dievčatá' boli super partia. Naše divadlo bolo v šesťdesiatych rokoch ťažko zájazdové, kočovné. Vtedy mi prízvukovali, aby som si zapamätala, že stále platí: svetská sláva - poľná tráva. Nefunguje to tak, že ak si raz herec, už ťa budú iba oslavovať a ofukovať.“
Človek zúri v kúte a sám
Celý život v sebe zachovávala veľký kus dieťaťa.
„Herec musí byť dieťaťom,“ vravievala dáma, ktorá vyučovala, hrávala monodrámy, viedla seminaristov, ochotníkov aj hluchonemých.
Nikdy sa však pritom netvárila, že nemala slabšie chvíľky a nechcela sa na divadlo vykašľať.
„A koľkokrát! Viera Strnisková mi však povedala: Ak chceš od toho definitívne odísť, urob to ihneď. Lebo o dve sekundy už nepôjdeš nikam. Mala svätú pravdu. Ak je zle, človek sa musí utiahnuť do kúta ako myš a sám sa vyzúriť. Na druhej strane mu všetky prekonané problémy dodajú silu postaviť sa a opäť existovať.“
Syna mala s Dodom Šošokom
Vychovala syna Petra - úspešného režiséra. Jeho otec bol džezový hudobník Dodo Šošoka.
„Sme dobrí kamaráti, ktorí sa vedia spolu pozhovárať aj povadiť. On má veľký zmysel pre humor a more trpezlivosti. Je pre mňa režisér, s ktorým sa dá diskutovať. Odmalička žil v atmosfére divadla. Poznal všetky jeho peripetie.
Preto sa nám dobre spolupracovalo,“ vravievala o synovi.
Pod jeho vedením si zahrala napríklad v slávnej Örkényho Mačacej hre.
„Niekedy som videl, že mame divadlo dosť ubližovalo, trápilo ju. Niekedy až za únosnú hranicu, a to som ťažko znášal. Možno som bol niekedy ten, na kom si to musela vykompenzovať. Aj preto si nechávam odstup od divadla. Robím ho s veľkým nasadením, ale nenechám sa ním úplne pohltiť,“ uzavrel jej syn, ktorý pôsobí ako šéf činohry v Národním divadle moravskoslezském v Ostrave.
V roku 1999 za úlohu Lady Macbeth ocenili A. Gáborovú divadelnými Doskami.
Z rúk prezidenta si zase prevzala vyznamenanie Pribinov kríž II. triedy.
Obdivovali ju i lekári
Choroba ju zastihla veľmi skoro a celých päť rokov ťažko bojovala s rakovinou. Do posledných chvíľ hrala.
Napokon si ju smrť našla v hospici vo veku 67 rokov.
Nitrianski herci o ťažkej chorobe obľúbenej kolegyne vedeli a trpeli s ňou.
Keď sa jej ľudia pýtali, či ide do hospicu umrieť, odvetila: „Všade sa umiera - cestou do práce, v nemocnici aj doma...“
Jej silu a odhodlanie zvíťaziť nad zákernou chorobou obdivovali i lekári.
„Hovorili o nej ako o zázraku. Stále mi znejú v ušiach jej slová, keď opakovala, že jej duch chce žiť, len telo ju neposlúcha,“ spomínali blízki.
Autor: Spracovala Nit
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
