Kto si chcel urobiť či doplniť obraz o slovenskej obci prokurátorov, nesmel vynechať telenovelu Čižnár-Čentéš v niektorom médiu.
To, že po výroku ÚS, ktorý bol jasný a Čentéšovi prisúdil iba „bolestné" 60-tisíc eur (a nie nové konanie vo veci) cítil Čižnár potrebu ho vyzývať, aby sa vyjadril, ako to bolo s jeho kandidatúrou, obnažuje generálneho prokurátora ako márnomyseľného, „ješitného" a vrcholne sebastredného človeka.
Neexistuje jediné hľadisko, okrem jeho úzko osobného, z ktorého by bolo podstatné alebo zaujímavé, či sa pred voľbou spolu stretli dvakrát či trikrát, či ho Čentéš prehováral ku kandidatúre a čo si vzájomne sľúbili či nesľúbili.
Nič vyššieho, nič verejného, žiadny záujem inštitúcie, ktorú reprezentuje, iba nezrozumiteľný krik vlastného ega a zjavný úmysel kompromitovať Čentéša.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
