Príbeh piešťanského cétečka sa zdá byť zlomový v tom, že súčasťou širšieho verejného povedomia sa stáva nielen jav (fakt bohapustého) rozkrádania - ten je notoricky známy - ale i metódy a techniky vyvádzania peňazí na súkromné účty.
Napríklad taký inštitút schránky v daňovom raji je síce z rôznych káuz už minimálne desať rokov známy, prvýkrát sa ale až teraz otvorene aj na politickej úrovni hovorí o jeho zmysle („filozofii"): Skryť osoby v konflikte záujmov, ktoré si zákazky vo verejnom obstarávaní prihrávajú na vlastné firmy a adresy.
Ak si napr. zmonitorujete dávnu debatu o fantómových firmách SDKÚ, tak k úvahám, že by „koneční užívatelia výhod" mohli byť najvyšší politici, sa neprepracovali. (S výnimkou textov na tomto mieste, samozrejme). Bol v tom jasný zámer „zasvätencov" (aj z opačnej strany politického spektra) zahmliť pointu.
A že cétečko tabu prelomilo, je pokrok.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
