Jaroslava Capka v trebišovskom drese už viac neuvidíme. Prečo opúšťa žlto-modrý tím?
TREBIŠOV. Dlhé roky bol neodmysliteľnou súčasťou Slavoja, v posledných sezónach viedol trebišovskú loď z pozície kapitána.
Bez tohto veľkého bojovníka a špílmachra si len málokto vedel predstaviť zostavu mužstva z juhu Zemplína.
Reč je o Jaroslavovi Capkovi, ktorý pred týždňom v sobotu odohral na ihrisku susedných Michaloviec svoj posledný zápas za materský klub.
Skúsený záložník sa rozhodol skončiť a Trebišov tak prišiel o výborného vodcu a tvorcu hry.
Už to nemalo zmysel
S myšlienkou, že vyzlečie dres Slavoja, sa Jaroslav Capko pohrával už dlhšiu dobu.
„Zvažoval som to už minulú zimu, ale nechal som sa prehovoriť s tým, aby sme vybojovali postup do druhej ligy. Potom som nad koncom rozmýšľal aj v lete, no opäť ma presvedčili,“ rozhovoril sa 33-ročný futbalista, ktorý si však už do tretice povedal - definitívne končím.
„Myslel som si, že postupom do druhej ligy sa niečo zmení, lebo nebol by som rád, aby sa opakovala minulosť, keď sme si vybojovali vyššiu súťaž a všetko zostalo v starých koľajach. Stalo sa však to, čo predtým, vidím, že nič sa nepohlo. Nemalo už zmysel pokračovať,“ ozrejmil jeden z dôvodov svojho hráčskeho konca v Trebišove.
Pridal aj ďalší: „Krylo sa mi to s trénovaním detí a so školou, mnohokrát som musel utekať z turnajov prípraviek na zápasy. Nemohol som sa ani jednej činnosti venovať na sto percent.“
S aktívnou kariérou J. Capko však neskončil, uvidíme ho na jar v iných farbách? „To neviem, najprv by musel byť o mňa záujem. Nikomu som sa nikdy nevnucoval, aby na niekde zobrali.“
Gólová rozlúčka
V trebišovskom tíme strávil nepretržite uplynulých trinásť rokov a odohral zaň stovky stovky zápasov.
„Som odchovancom klubu, za Slavoj som hral strašne rád. Je to moja srdcovka, stále som preňho robil maximum a aj naďalej by som mu chcel pomáhať ako mládežnícky tréner,“ skonštatoval J. Capko, ktorý v Trebišove zažil veľa trénerov i hráčov.
„Boli tu aj super sezóny, hlavne keď sme postupovali, vtedy sa stále vytvorila dobrá partia. Avšak po postupoch nastal nejaký zásek, káder sa nedoplnil a vypadlo sa. Ale zažil som tu viac pozitívnych vecí ako negatívnych.“
Dlhoročná opora Zemplínčanov na rozlúčkový zápas nebude spomínať práve v najlepšom.
„Po sedemgólovej prehre v Michalovciach som bol veľmi sklamaný. Bol to však obraz toho, ako to funguje u nás a niekde inde,“ hovoril hráč, ktorý krátko pôsobil aj v Interi Bratislava a Trenčíne.
S trebišovskými divákmi sa však rozlúčil symbolicky – málo vídaným gólom priamo z rohu (proti Dolnému Kubínu).
„Toto jediné ma potešilo. V tom dueli som išiel kvôli zranenému členku predčasne dole, takže niektorí ľudia mi aj zatlieskali.“
V Slavoji zostáva ako tréner. „Vlastním licenciu Euro B, pod palcom mám prípravku, teda štvrtákov na základnej škole.“
