Manželka a synovia nášmu najobsadzovanejšiemu hercovi nedokázali odpustiť, že ich chcel po 26 rokoch opustiť. Preto z tohto sveta odchádzal bez nich, len s bratom po boku. Celý majetok pritom zanechal rodine.
Pavol Mikulík zomrel sotva tri roky po šesťdesiatke, no bez najbližších. Dôvodom jeho osamelosti bola osudová láska.
Jeho manželstvo nikdy nebolo ideálne. V mladosti sa ženil s vedomím, že je jeho polovička tehotná s iným, no napriek tomu sa istý čas veľmi milovali. Spolu mali okrem jej syna Martina i spoločného Jána.
Láska však časom vyprchala. Od rodiny neodchádzal hneď, lebo chcel, aby boli synovia najprv dostatočne samostatní.
Liftboy si myslel, že je opitý
V roku 1993 sa zahľadel do jazykovej pedagogičky na VŠMU Ľudmily Machatsovej, ktorá mala troch dospievajúcich synov. Rozhodol sa preto radikálne zmeniť svoj súkromný život, no osud mu neprial. Mnohí tvrdia, že sa nešťastie stalo kvôli obrovskému citovému vypätiu.
Na zájazde v Košiciach dostal v tom istom roku mozgovú mŕtvicu, ktorá si vyžiadala dva mesiace v kóme. Tesne po nej ho vo výťahu v hoteli Slovan našiel liftboy, no myslel si, že je opitý, tak ho odniesol na izbu. Tam ho našťastie v bezvedomí objavil Stano Dančiak.
Po prebratí po ôsmich týždňoch bol verdikt lekárov neúprosný. Pravá polovica tela ostala ochrnutá, takže bol pripútaný na invalidný vozík a umelec už nedokázal rozprávať. Blízka rodina ho odvrhla a ostali mu len brat Peter a jeho manželka Zuzana Kocúriková.
Oporu našiel tiež v kamarátovi Ľubovi Romanovi, Milanovi Čorbovi, jednom zo svojich žiakov a novej láske, ktorá ho začala učiť rozprávať. Vybavili mu domov dôchodcov, no dlhý čas bol psychicky zrútený. Neskôr Mikulíka presťahovali ako prvého hosťa do nového penziónu Leberfinger.
Bez koruny
Všetko financoval Ľ. Roman.
„Ja som sa o jeho penziu nezaujímal. Tú si spravoval Paľko sám. U nás mal všetko zabezpečené a čo mal navyše, to bolo jeho vreckové.“
Zabezpečil mu i kávu v obľúbenej kaviarničke, či oblečenie.
„Často sme sa smiali, lebo Paľko vravel, že ako jediný žije v komunizme – nepotreboval totiž peniaze. Celý majetok, ktorý mal – byt aj chatu – nechal rodine, teda synom. Odišiel bez všetkého, len za sebou zabuchol dvere,“ prezradil pred časom Ľ. Roman pre Plusku.
Statočný
Neskôr sa našťastie Pavol Mikulík pozbieral a opäť bol psychicky silný. Aj svojim priateľom zdôrazňoval, aby v živote všetko vydržali. Zvládol amputáciu ľavej nohy kvôli cukrovke, aj infarkt. Ten druhý sa mu už však stal v roku 2007 osudným.
Ku koncu si k nemu synovia ako-tak opäť našli cestu, no žena mu nikdy neodpustila.
U divákov ostane navždy zapísaný najmä ako richtár z rozprávky Perinbaba. V roku 2000 sa vrátil na javisko v predstavení Na konci hry a získal Krištáľové krídlo.
„Najprv sme sa báli o jeho osud, no on bol úžasne statočný. Paľka sme mali vždy veľmi radi. Obdivovala som ho a tešila som sa, keď sa zásluhou Ľuba Romana vrátil do života,“ vyznala sa herečka Milka Vášáryová.
Autor: Spracovala Nit
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
