Navonok silný, vždy s vlastným názorom na život, svet a udalosti v ňom. Ochotný o svoju pravdu hoci sa aj pobiť sa doma mení na manžela a otca. Krotkého a navždy poznačeného smrťou vlastného dieťaťa. Andy Hryc stihol za šesťdesiatpäť rokov na tomto svete zažiť dobré aj zlé. Našťastie do vienka dostal schopnosť nevzdávať sa. A tak bojuje ďalej ako lev.
Posledný novembrový deň oslávi Andy Hryc narodeniny. Šesťdesiatpäť rokov je pre niekoho zrelý vek, inému za zapaľujú lýtka a chytá druhý dych. On už v má v tomto veku za sebou knižnú inventúru aj citové dno.
Bilancovať už teda nemusí.
„Vzdorujem osudu, dúfam, že ešte dlho budem a ľuďom len chcem povedať, že život 'není peříčko', treba ísť za svojím cieľom a bojovať.“
Andy Hryc mal a má v živote cieľov niekoľko, len ten elementárny stať sa hercom sprvoti nevyzeral vôbec reálne a ak by mohol, už by do tejto rieky nevstúpil: „Ak by som si mal znovu vybrať, určite by som sa nestal hercom.“
Detstvo bez otca
Malý Andrej sa narodil do rodiny veľkopodnikateľa s drevom, čo nevedelo vtedajšie štátne zriadenie ľahko stráviť. Po prvýkrát jeho otec putoval do väzenia v jeho útlom detstve.
„Myslel som si, že otec chodieva na služobné cesty. Prakticky som vyrastal bez neho, ale že sa niečo deje, som si uvedomil až na základnej škole. Učitelia mi to dali pocítiť,“ vracia sa v spomienkach do obdobia nie príliš šťastného detstva.
Aj keď sa jeho mama snažila zo všetkých síl nahradiť mu aj druhého rodiča, nešlo to. Pevná otcovská ruka vo výchove chýbala a malý chlapec vystrkoval rožky viac, ako bolo učiteľom milé.
„Mama sa ma snažila nejako zaujať, a tak ma začala učiť recitovať. Bavilo ma to a čoskoro som začal vyhrávať súťaže. Pohľad učiteľov na mňa sa vďaka tomu aspoň trošku zlepšil. Síce som bol stále darebák, ale aspoň taký, čo je v niečom dobrý.“
Košice za trest
Práve mama objavila vo svojom synovi herecký potenciál. Cez recitáciu viedla priama cesta na VŠMU a keďže Andymu nešla matematika, fyzika ani chémia, dlho s prihláškou neotáľal.
„Z prírodovedných predmetov som bol absolútna nula, a tak som si dal prihlášku na herectvo a Laco Chudík ma tam na prvýkrát prijal.“
Sloboda, združenia, prvá práca a zarobené peniaze dvíhali mladíkovi sebavedomie, až kým neprišlo nakrúcanie v Tatrách, ktoré sa natiahlo.
„Produkčný vtedy zavolal do divadla, že neprídem. A ja som veril, že to vybavil nejako inak. Samozrejme, že ma po návrate z filmovačky okamžite vyhodili. Musel som ísť do Košíc, lebo v Bratislave som mal pošramotenú povesť.“
Košice sa stali jeho domovom na sedem rokov. Začal od piky, ale obdobie tu strávené nehodnotí ako zlé.
„Odpykal som si trest v košickom divadle, ale na druhej strane všetko, čo som sa naučil, som sa naučil tu.“
Osudová
Po rokoch sa vtedy zarúbaná cesta uvoľnila a Andyho Hryca pozval na konkurz do Bratislavy Jozef Zachar. Rolu v Sebechlebských hudcoch s prehľadom získal a ako je príznačné pre vrtkavý osud, s hercom sa pohral v lietadle na ceste z Bratislavy.
„V lietadle som stretol nádhernú ženu. Voľné miesto už bolo len pri mne, no predbehol ju akýsi stranícky opilec a sadol si medzi nás. Nebudem nadväzovať kontakt cez nejakého opitého komunistu, tak som počkal do Košíc, že si ju odchytím, keď vystúpime z lietadla. No už som ju nenašiel.“
Pátranie netrvalo dlho, Andy sympatickú blondínu odchytil na autobusovej stanici, kde ju mihnutím oka presvedčil, aby nenastúpila do autobusu, ale išla s ním. A ona išla s Hrycom do divadla a už sú spolu tridsaťosem rokov.
Známi páru sa nad touto dvojicou stále pozastavujú a pri každej príležitosti nezabudnú poznamenať, že nebyť božskej Veronikinej povahy, už by bolo po manželstve.
Politiku odčiňoval humorom
To ustálo aj turbulentné porevolučné udalosti.
„Po 1989 som chcel vstúpiť do politiky. Mečiar bol môj grandiózny politický omyl,“ priznáva.
Aj preto sa rozhodol založiť rádio Twist a očistiť si ruky od politickej špiny.
„Urobili sme rozhlasovú stanicu, ktorá mala hovoriť pravdu. Myslím, že sa nám to podarilo. Priviedol som do nej všetkých, ktorých prepustili z verejnoprávnych médií – Vacvalovú, Nogu, Skrúcaného, Piška – a kryl som im chrbát pred Mečiarom, aby mohli pokojne pracovať. Aby z tej tragédie, čo sa stala Slovensku, si aspoň mohli robiť srandu. Tým som hádam odčinil fakt, že môj podpis je na zakladajúcej listine HZDS.“
Dno
Svedkami tohto obdobia už boli aj Hrycove deti Wanda a Hugo. Ich detstvo sa nápadne podobalo na to otcovo.
„Otca som si príliš neužila, keďže bol veľmi vyťažený. Odchádzal z domu, keď sme ešte spali a prichádzal, keď sme už spali. Rodinu držala mama, ale zase nemôžem povedať, že by sa nestaral. Je mojím najväčším dôverníkom,“ vyznáva sa zo vzťahu k otcovi Wanda.
Bol pre ňu najväčšou oporou aj pred šiestimi rokmi, keď pri autonehode zahynul jej brat Hugo. Paradoxne sa ako jediný dokázal odrezať od okolitého sveta a utrpenia, ktoré mu táto udalosť spôsobila. Vďaka alkoholu.
Najťažšie mesiace prepil, alkoholom neutralizoval bolesť, aby mohol byť oporou pre zlomenú manželku a Wandu.
Namiesto Vianoc pohreb
„Ťažko sa mi o tom hovorí aj dnes. Dva dni potom, ako mu povedali, že je zdravý, zomrel.“
Jediný syn sa pred osudnou autonehodou boril s rakovinou semenníkov. Lekári ho z nej dostali po dvoch mesiacoch. Dobré správy sa vybral osláviť s kamarátom, jazda nočnou Bratislavou sa im obom stala osudnou.
„Jeho liečbu som prežíval na diaľku, po celý čas som v Prahe natáčal seriál, tam ma zastihol aj telefonát od policajtov. Jediné, čo mi vtedy napadlo, že musím ísť okamžite domov a povedať to manželke, aby sa to nedozvedela od niekoho iného.“
Andrej Hryc bol v to ráno poslom zlých správ. Huga Hryca rodina pochovala tri dni pred Štedrým dňom.
Sexica
„Nebral som žiadne antidepresíva, lebo nemá zmysel ničiť si telo chémiou. Samozrejme, že som mal veľký problém, lebo som sa musel starať o svoju ženu, ktorá bol absolútne zrútená a o Wandu, ktorá pol roka nevládala ani chodiť medzi ľudí. Alkohol mi dal silu, aby som prežil. Nebýval som opitý, len som si dal podchvíľou panáka.“
Každý v rodine si musel svoj bôľ prežiť sám. Pomáhala práca aj kamaráti, ktorí sa ich snažili odreagovať, ako sa len dalo. Akou–takou náplasťou bolo narodenie vnúčat. Sústredenie na ich potreby pomohlo najmä Wande, ale aj rodičom, z ktorých spravila babku a dedka.
„Začína jeho dedkovské obdobie, deti ho volajú Andy, lebo môj otec je presvedčený, že nie je dedo. On sa stále cíti mlado a atraktívne a nevie si pripustiť, že by ho niekto volal dedo. On dlhé roky vyhlasuje, že je sexi tridsaťpäťročná blondína, len s tým telom sa niekde stala chyba,“ uzatvára so smiechom Wanda.
Autor: Spracovala Mal
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
