A tak som sa rozhodla, že je načase vniesť do svojho života nejaké vzrušenie. Niežeby som ho mala málo, len obvykle je to vzrušenie nevyžiadané.
Odvoz príbuzného do nemocnice, trenice v práci, zvracajúci pes, reklamovaný sveter či nevyspytateľný žalúdok sa skutočne nedajú radiť ku vzrušeniu, ktoré by bolo hodné opakovania...
V jeden moment som si teda povedala, že okej, treba to vziať do vlastných rúk a prihlásila som sa na prvú lekciu antigravity jogy. Od myšlienky k aktu ubehol takmer mesiac, počas ktorého som do tohto číreho šialenstva chcela namočiť čo najväčší počet ľudí.
Bola som ako hrncový díler, rozhadzovala som siete, oči mi svietili a na počkanie som vysvetľovala, aké je to skvelé... Pre vašu predstavu, za skvelé som považovala stvárať gymnastické kreácie v približne meter vysoko zavesenej plachte z leteckého hodvábu. No neznie to vzrušujúco?!
Všetci, ktorých som prácne týždne namotávala, to nakoniec vzdali. Ospravedlňovali sa slovami, že na to nemajú váhu, koordináciu, že sú živiteľmi rodín a čo ak by sa im niečo stalo a vôbec ťukali po čele najprv sebe a potom mne, či už nie som na také somariny pristará. No sorry, nie som!
A tak som si "zabeštelovala" hodinu vo vychýrenej telocvični. Pri odchode na ňu sa so mnou všetci lúčili, akoby ma videli posledný raz v živote a neodpustili si štipľavé poznámky s tematikou, čo mi majú na traumačku priniesť a kto sa o mňa postará, keď si dolámem všetky hnáty.
Vstúpila som vysmiata, vyšportovaný recepčný ma okamžite "zrengenoval" a vyhotovil mi BMI analýzu. Čo vám poviem, ideálne mám asi len prsty na nohách, čo mi patrične kyslým výrazom nepriamo oznámil. No čo, veď každý musí niekde začať. Len nie v závesnej sieti, ale to som si uvedomila až o desať minút.
Boli sme tam štyri, cvičiteľka a dve panie, ktoré sa zvíjali okolo zavesenej plachty ako lasice a ja, ktorá som sa nebola schopná do tej siete ani len dostať. Celú tú grotesku, ako ma teperila 40-kilová cvičiteľka do farebnej plachty, som mala vďaka obrím zrkadlám v priamom prenose.
No katastrofa. Bežnou súčasťou antigravity jogy je vešanie sa dole hlavou. Vrtká cvičiteľka sa do tejto polohy dostala za desať sekúnd, mne na to nestačilo ani desať minút. Tak som sa od zúfalstva rozosmiala. Hrdelným smiechom.
To som nemala robiť. Cvičiteľku som tak nahnevala, že do konca hodiny na mňa už len fľochala nepríjemné pohľady. Keď som odchádzala, recepčný sa tiež tváril akosi podivne, len či neboli v tej telocvični kamery a mňa si tam na školeniach púšťajú dodnes.
Alebo ešte horšie, púšťajú to na tej recepcii namiesto reklám na najnovšie superdrinky, ktoré vám zázračne "zjedia" tuk na zadku.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
