Jeseň treťoligových mužstiev zo Zemplína očami ich trénerov

ZEMPLÍN. Už vyše dva týždne sú zatvorené brány štadiónov v najvyššej regionálnej súťaži, ktorá opäť nesie názov III. futbalová liga skupina Východ.

Medzi východoslovenskou elitou mala rovnako ako v uplynulých dvoch ročníkoch dvojnásobné zastúpenie aj južná časť Zemplína, a to v podobe mužstiev Veľkých Revíšť a rezervy Michaloviec.

Kým prvý menovaný celok obsadil po jeseni deviate miesto, Michalovčania sú na tom podstatne horšie, keď im patrí až predposledná pätnásta pozícia. Ako sa pozerajú na úvodnú polovicu sezóny v oboch táboroch?

O jesennej časti nám porozprávali lodivodi Norbert Belán a Tomáš Kozár.

Opýtali sme sa trénerov:
1. Ako by ste zhodnotili jesennú časť v podaní vášho mužstva?
2. Ako ste spokojní s umiestnením a bodovým ziskom?
3. Ktorí hráči patrili k oporám tímu?
4. S ktorým zápasom ste boli najspokojnejší?
5. A s ktorým naopak najmenej?
6. Na čom musíte najviac popracovať v zimnom období?

Norbert Belán,
TJ Veľké Revištia:
1. „Boli sme mužstvom dvoch tvárí, aj preto máme na konte iba jedinú remízu. Ak chlapci prišli dobre vyspatí a koncentrovaní na zápas, tak sme dokázali vyhrať s hocikým a hocikde, čo potvrdzujú aj tri nečakané víťazstvá u súperov – v Michalovciach, Giraltovciach a Prešove. Na druhej strane sme dokázali prehrať doma s Plavnicou 1:5, čo bola absolútna katastrofa, alebo so Stropkovom. V podstate som s našou jeseňou spokojný, keďže sme ju odohrali s piatimi-šiestimi chlapcami vo veku 19-20 rokov, spomeniem Lukačka, Gomboša, legionárov Miraljemoviča, Osmanoviča a Ndiayeho či Slinčáka. Všetko sú to mladí chlapci, ktorí iba zbierajú skúsenosti v tejto súťaži.“

2. „Som spokojný, ale ešte to nič neznamená, lebo tabuľka je veľmi nahustená a vyrovnaná, ak by sme mali o pár bodov menej, tak boli by sme v nej niekde dole. Bodov sme mohli mať viac, ale aj menej, takže ako som už povedal, môžem s tým vysloviť spokojnosť.“

3. „Aj keď sme dostali dosť gólov, ale to kvôli nevydareným súbojom, keď sme od Plavnice dostali päť gólov, od Hanisky štyri či od Stropkova tri, obrana fungovala celkom dobre, hlavne vtedy, keď ešte hrával Kostovčík. Po jeho odchode to už nebolo ono, nevedeli sme sa v nej nájsť, hľadali sme rôzne alternatívy. Keď mám povedať konkrétne mená, tak oporami boli Dargaj, Viňanský, Paulovčák, zo začiatku Praščák, ale potom sa zranil, oni boli takou kostrou tímu. Dôležité však bolo, že mužstvo stále potiahol iný hráč.“

4. „V Giraltovciach sme odohrali takticky celkom slušný zápas a to aj napriek tomu, že sme tam cestovali s troma hráčmi, ktorých sme chceli vidieť v akcii. Prvýkrát za nás hrali dvaja Srbi aj brankár Vohar a dokázali sme tam otočiť nepriaznivý vývoj a vyhrať. Aj doma s Vranovom nad Topľou to bol z našej strany dobrý duel, so Spišskou Novou Vsou či Vyšným Opátskym tiež. Aj posledný zápas s Haniskou sa musel divákom páčiť, lebo videli veľa šancí na oboch stranách, mohlo to skončiť aj výsledkom 7:5.“

5. „Všetky stretnutia, ktoré sme prehrali, hlavne doma. S Plavnicou a Stropkovom to boli katastrofálne výkony, štvorku sme na úvod dostali v Haniske, kde sme zaplatili akúsi nováčikovskú daň, lebo po reorganizácii bolo veľa nových tímov, takže tú súťaž sme pred rokom hrali aj nehrali.“
6. „Musíme popracovať hlavne na kádri, pretože pár chlapcov už avizovalo, že končia, že nechcú už túto súťaž hrať alebo koketujú s inými tímami. Sám som zvedavý, kto každý zostane. Pokračovať u nás už kvôli technickým problémom nebudú môcť Srbi, ktorí mohli byť u nás len tri mesiace, keďže nepatria do Európskej únie.“

Tomáš Kozár, MFK
Zemplín Michalovce B:
1. „Hodnotím ju ako veľmi nešťastnú. Vyhrali sme síce na úvod v Bardejovskej Novej Vsi, potom prišiel asi zlomový zápas s Veľkými Revištiami, keď sme stratili vedenie a odklonila sa od nás šťastena. Vo svojej kariére či už hráčskej alebo trénerskej kariére som toho zažil dosť, ale nikdy som sa nestretol s tým, aby mužstvo zahadzovalo toľko šancí. Nielen doma, ale aj vonku. Ako však stále hovorím, v tíme sú mladí chlapci, ktorí sa iba učia. Táto súťaž je taká, že skoro všetky mužstvá myslia len na defenzívu a snažia sa z minima vyťažiť maximum, preto je ťažké sa proti nim presadiť. Nemôžem byť s jeseňou spokojný, dalo sa z nej vyťažiť oveľa viac. Futbal je už raz taký, niekedy kruto zoberie, niekedy to ľahko dáva. Rezerva však spĺňa účel, mladí chlapci sa zoznamujú s mužským futbalom a hrávajú v ňom aj tí hráči, ktorí dostávajú menej príležitostí v A-mužstve. Robili sme, čo sa dalo, tréner áčka František Šturma nám vyhovoval vo všetkom, snažil sa nám pomáhať aj tréner staršieho dorastu Albert Rusnák, ale vo svojom tíme mal obrovskú maródku, preto nemohol stále posielať hráčov do béčka.“

2. „Spokojní určite nie sme, ale pred nami je ešte celá jar, takmer polovica súťaže, hrať sa bude ešte o 42 bodov. Verím, že po vhodnom zimnom doplnení kádra to uhráme. Ak sa nám budú vyhýbať tresty a zranenia, tak som presvedčený, že pôjdeme vyššie. Bude to ťažké, ale lopta je guľatá a budeme bojovať do posledného zápasu.“

3. „Nerád by som hovoril o oporách, lebo to bolo skôr také tímové. Chlapci z A-mužstva chodili naštartovaní, chceli pomôcť béčku, ale veľakrát nám chýbalo šťastíčko, hlavne doma. Niekedy im zápas vyšiel viac, inokedy menej, to platilo aj o hráčoch z dorastu.“

4. „S prešovským béčkom to bol kvalitný zápas hore-dole, zrodila sa v ňom spravodlivá remíza. Vtedy som bol ozaj spokojný. Aj s Haniskou to bolo fajn, až na ten záver, keď sme dostali dva góly, asi to bolo nekoncentrovanosťou. To boli naše najvydarenejšie zápasy.“

5. „S posledným, keď sme hrali doma s Bardejovskou Novou Vsou. Nepristúpili sme k tomu zápasu dobre, súpera sme trošku podcenili. V druhom polčase to už bolo lepšie, ale futbal nám to vrátil, už nám to nešlo. A aj prehra v Stropkove 2:6, to bola fraška. Tam sme vybuchli na plnej čiare.“

6. „Verím, že tréneri A-mužstva a dorastu budú mať kvalitné prípravy a tí chlapci budú pripravení viac než dobre. Chceme aj naďalej hrávať a produkovať ofenzívny a oku lahodiaci futbal, taká je naša klubová filozofia, od toho nemienime upustiť, len dúfam, že už budeme dávať aj góly.“