Na tom, že valné zhromaždenie SE (66 percent Enel, 34 štát) odsúhlasilo ďalších 830 miliónov na Mochovce, neprekvapuje zhola nič. To, čo jedine stojí za všimnutie - ale poriadne - je toto: Hoci celý proces rokovaní mediálne moderoval Fico ako veľký tlak na Talianov, na ktorých dokonca poslal aj políciu s prokuratúrou, na konci dňa štát pristúpil presne na sumu, čo navrhoval Enel.
A to bez akýchkoľvek záruk, že sa dodržia termíny, a že neprídu ďalšie požiadavky na zvýšenie rozpočtu.
Jedine podstatné je to preto, lebo ukazuje na vyjednávaciu silu väčšinového vlastníka. Toho neoslabila ani skutočnosť, že svoj podiel v SE predáva, a aby mohol pýtať čo najvyššiu cenu, dohoda so štátom bola jeho eminentným záujmom.
V pokri, ktorý sa hral, držali totiž ešte slabšie karty Pavlis-Fico: Nedostavanie blokov 3. a 4. Mochoviec by znamenalo vyhodenie viac než miliardy, ktoré zo „svojho" štát do projektu už investoval, plus ďalšie náklady (konzervácia). To by Fico nevysvetlil silnej jadrovej loby, ale azda ani verejnej mienke po tom, čo z Mochoviec urobil vlajkovú loď, resp. jednu z vlajkových lodí svojho marketingu.
Celostranový inzerát v Pravde, ktorý vychvaľoval dostavbu atómky po každej stránke, sa neobjavil deň pred valným zhromaždením čírou náhodou.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
