Napriek mnohým úspechom je nesmierne skromná. Zbiera jedno ocenenie za druhým, teší sa z neutíchajúceho potlesku publika, no neprestáva o sebe pochybovať. Drží sa pri zemi a celý život je verná pražskému Národnému divadlu. Sú jej svetom, napĺňajú ju šťastím a spolu s rodinou dávajú jej životu zmysel.
Možno ste netušili, že má oboch rodičov Slovákov. Aj sama seba označuje za Slovenku srdcom i krvou a Češku hlavou. Doma sa však paradoxne po slovensky nikdy nerozprávali.
„Mama mi vysvetlila, že keďže ona pochádza zo západného Slovenska, tam už sa až takou čistou martinskou slovenčinou nehovorí. A otecko študoval v Prahe, takže už vôbec nemal prízvuk a nebolo na ňom poznať, že nie je pravý Čech. Asi mi hlavne chceli umožniť, aby som dobre splynula s českým jazykovým prostredím a nemala traumu. Aby som sa skrátka neodlišovala,“ objasnila nám usmievavá umelkyňa, ktorá sa do rodných končín až tak často nedostane.
Médiá ju privádzajú do rozpakov
Samozrejme, keď sa jej to podarí, tak má v zálohe adresy všetkých tetušiek a zvykne ich vyhľadať.
„Je to vždy hrozne milé, hoci sa to skôr vinie po rodičovskej línii. S týmito príbuznými som sa totiž zoznámila, keď ešte žil otecko. Potom však život rýchlo utekal a došlo aj k rozdeleniu Čiech a Slovenska, kontakty sa prerušili. Predtým bolo vďaka rodičom všetko oveľa intenzívnejšie a pevnejšie.“
Na záujem médií si dodnes nezvykla.
„Som obyčajná. Mediálny záujem ma uvádza do rozpakov. Som ochotná baviť sa o svojej práci - tá ma napĺňa a verím, že snáď môže ľudí zaujímať. Ešte radšej však som, keď sa na mňa ľudia prídu pozrieť do divadla, pretože to im o mne povie najviac,“ prezradila pred časom v jednom z rozhovorov.
Plače na povel
Patrí k herečkám, pre ktoré nie je problém rozplakať sa na povel.
„Musíte len uveriť situácii. Potom sa rozbehne akýsi mechanizmus vo vnútri a jednoducho sa to stane. Stále je však pre mňa jednoduchšie sa rozosmiať ako rozplakať.“
V súkromí ju vraj najviac dojímajú krásne a ušľachtilé veci.
„Viete, čo napríklad milujem? Bude to asi znieť komicky a veľmi vznešené to tiež nie je, ale milujem, keď hrá Barcelona El Clasico alebo je napríklad finále Ligy majstrov. To som vždy namäkko. Baví ma, keď vidím tú zdieľanú radosť. Tatko ma v desiatich vzal na Strahov, kde sme hrali proti Maďarom a ja som fandila tak strašne, až som prišla o hlas.“
Stredná nie, vysoká áno
Pôvodne túžila byť tanečnicou, čo jej však nevyšlo. Vraj bola príliš vysoká a mala veľký zadok. Jej obrovskou vášňou je však od detstva aj angličtina. Napokon išla prijímačky na herectvo vyskúšať už v druhom ročníku na gymnáziu.
„Ja som vlastne ani neuvažovala, že to vyjde. Pre mňa však bola veľkou autoritou jedna pani profesorka v ľudovej škole umenia a čo tá povedala, to bolo sväté. Chcela, aby som si to vyskúšala, a tak som šla. V škole som však o tom radšej ani nikomu nič nepovedala. Nevnímala som to ako otázku života a smrti, len som to skúsila a podarilo sa.“
A tak teraz disponuje vysokoškolským titulom, no nemá dokončené stredoškolské vzdelanie. „Aspoň mám v tomto exkluzivitu. (Smiech.)“
Keď ju chvália, neuverí
Taťjana rozhodne nepatrí k dámam, ktoré by sa potrebovali predvádzať. Nerada sa napríklad vidí na kamere, vraj je z toho nesvoja.
„V našej branži som však odpozorovala, že málokto je zo seba až úplne nadšený. Našťastie. Ja som naozaj veľmi hanblivá a akoby nespokojná sama so sebou, takže si napríklad doma s blízkymi nikdy neskúšam texty. Bojím sa, že by mi vytkli, že to hovorím blbo. A keď ma niekto chváli, tak začínam byť nedôverčivá.“
Ak by sa mala pochváliť, bude sa trošku ošívať, no napokon z nej dostanete aspoň nasledovné: „Myslím, že som spoľahlivá a zodpovedná. Dievča do partie. Kamarátka. Určite však nie idol.“
Zbožňuje rodinu
Okrem divadla najviac miluje svoju rodinu. Manžela a dve dospelé dcéry, ktoré už vyleteli z rodinného hniezda.
„Staršia, Kačenka, vyštudovala politológiu a jej snom bola vždy práca na akademickej pôde. Kristínka je zase obrovský milovník filmu. Dá sa povedať, že až človek filmom posadnutý. Vyštudovala na FAMU produkciu, ale zaujíma ju úplne všetko.“
Radosť im robí aj nový člen z útulku Kuky. Kríženec ridgebacka so staffordom sa vraj správa ako vyložený pán tvorstva, je to pes pôžitkár a je s ním veselo.
Začínala v Marečkovi
Ak sa obzrieme do minulosti, meno tejto umelkyne sa nám spája najmä s legendárnym filmom Marečku, podejte mi pero.
„Pri Marečkovi som bola ešte mladá dievčinka. Beriem to teda celé reálne a moje ťažisko práce naozaj spočíva hlavne v divadle. Myslím si, že práve a jedine tu sa dá hovoriť o nejakej ceste.“
Celú kariéru si založila na pevnom angažmán v Národnom divadle.
„Ani som vlastne nikdy neuvažovala o tom, byť na voľnej nohe. Musím povedať, že si to vlastne ani neviem dobre predstaviť. Mladší kolegovia na to naskočili a už by nemohli žiť ako my, ako súčasť nejakého mechanizmu, kde o vás niekto rozhoduje. Ja však mám aspoň akúsi istotu zastrešenia spojenú s pocitom, že niekam patrím.“
Obrovskú vášeň však prechováva aj k rozhlasovej tvorbe.
„Rozhlas je moja posadnutosť. Spočiatku som ním bola nepobozkaná. Naivne som si myslela, že si stačí raz prečítať scenár a bude mi jasné, čo mám hrať,“ zaspomínala si na začiatky dáma, ktorá neskôr napríklad za dabing získala viacero ocenení.
Profil
Česká divadelná, filmová, dabingová a rozhlasová herečka sa narodila 10. novembra 1953 v Prahe. Obaja jej rodičia sú Slováci.
Je členkou činohry Národného divadla v Prahe. Hosťovala tam ešte počas štúdií na DAMU a následne tam bola v roku 1975 prijatá.
Preslávil ju film Marečku, podejte mi pero, ktorý bol jej filmovým debutom.
Za svoje divadelné herectvo bola dvakrát odmenená cenou Thálie (v rokoch 2000 a 2002). V roku 1997 jej bola za dabing (film Thelma a Louise) udelená cena Františka Filipovského a v roku 2007 zvíťazila v rozhlasovej ankete Neviditeľný herec. V roku 2012 získala Českého leva za Najlepší ženský herecký výkon vo vedľajšej úlohe za film Dom.
Významnú časť jej profesionálneho života tvorí dabing a rozhlas. Najčastejšie prepožičiava hlas herečke Susan Sarandon.
Najnovšie účinkovala v tituloch Bathory, Dom, Súkromné pasce, Cesty domov, V hlavní roli, Nemocnice na kraji města po 20 letech, Základka, Poste restante, Operace Silver A, ...
S manželom, scenáristom Jiřím Dufkom, sa zoznámila počas štúdií na DAMU a majú dve dcéry.
nit
Autor: Spracovala Nit
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
