Dvadsiatepiate výročie toho, čomu sa metaforicky a nepresne hovorí Nežná revolúcia, nevíta Slovensko v povznesenej a sviatočnej atmosfére. Piešťanské cétéčko, ktoré je práve aktuálny veľký škandál (ak za menší považujeme kauzu riaditeľa Tiposu), rozhorčilo verejnosť nad obvyklú mieru.
Je však len tým povestným vrcholom ľadovca, z ktorého sa cez celú spoločnosť šíri vnem, prežitok akéhosi mafiánskeho kapitalizmu. Alebo oligarchickej demokracie, ako tú našu slovenskú pomenovala Radičová.
K tomu sa nabaľuje aj rozšírený pocit materiálnej nedostatočnosti, sociálnych nerovností a zaostávania za tou západnou Európou, ktorú sme mali - podľa „novembrových" predstáv - už dávno dobehnúť. A tak ďalej.
Hoci dojmy zmaru, zbabraných príležitostí či „ukradnutej revolúcie" vychádzajú z reálnej bázy zlyhávania všetkého a mnohých nedokonalostí, ako dominantný pocit zo súčasnosti sú úplne chybné a mylné.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
