Svoju mamu v nej opísal takým spôsobom, že jej padla sánka a nechcela veriť vlastným očiam, čo číta v zošite vlastného decka.
Sloh v pôvodnom znení znel takto:
„Moje maminka (popis)
Mamka je hodná. Má hnedé vlasy a zelenomodré oči. Má průjem a má 41 let. Drží dietu, prdí před cizíma lidma. Říkame ji, že je tlustá. Je malá a je šílená, furt říka, že už nekoupí bonbóny. K cizím lidem se chová hezky. Jmenuje se Martina."
Mamička Martina je, mimochodom veľmi pekná a okrem hnačky má aj zmysel pre humor, pretože sloh sama zavesila na Facebook, aby sa pobavili aj ostatní a napísala k tomu: „Prisahám, že pravdivé sú len prvé 2 a posledné 2 vety. Nech žijú naše deti!"
Keď jej následne začali zvedavci vypisovať, pridala ďalšie komentáre: „To písal o svojej pravej matke, my sme ho našli pri popolnici a máme ho len na víkendy. Ospravedlňujem sa aj všetkým žiadateľom o priateľstvo na Facebooku, že vás nemôžem prijať. Vy isto viete, že ste pre mňa cudzí, a preto sa k vám správam pekne.
A pretože chlapček cudzí nie je, pomsta bude sladká! Vaša šialená matka s 'průjmem'."
Keď som to čítala, dobre som sa zabavila, no v istom zmysle ju však ľutujem. Tak trochu viem, ako sa cíti. Čosi podobné, aj keď oveľa v jemnejšej forme, som si vyskúšala sama. Aj môj synátor o mne v škole vytvoril nie veľmi lichotivý obraz.
Pani učiteľka im pri príležitosti Dňa matiek rozdala, nazvime to, milé „dotazníky", kde mali prváčikovia vyplniť, ako ich mama vyzerá a čo rada robí. Ak zhrniem tvrdenia môjho syna, pani učiteľka sa o mne dozvedela, že som malý trpaslík, ktorý doma všetko požerie a potom len vylihuje a hlivie. Paráda.
Že mám podľa neho čierne vlasy mi neprekážalo, dieťa nevie identifikovať drahú farbu v odtieni tmavý mahagón. Netrafil ani farbu očí, aj to je v pohode. A potom to prišlo. Moju výšku špunt odhadol na 130 centimetrov. Aké jedlo jem najradšej? „Všetko." Ako trávim voľný čas? „Číta knihu, alebo pozerá telku." Čo rada robím? „Nič".
Hmmm... v skutočnosti mám o 40 centimetrov viac a v jedle som dosť prieberčivá. Ale inak mal, samozrejme, pravdu. Lebo u nás upratujú, perú, žehlia čarovné víly, navarí nám „Hrnček var" a dejú sa aj iné zázraky. Ale ako hovorí mamička Martina, pomsta bude sladká.
Dotazník mám dobre odložený a raz príde chvíľa, napríklad, keď privedie vážnu známosť, alebo bude mať svoje deti, ja ho vytiahnem, prečítam a užijem si to. Samozrejme, k tomu farbisto opíšem, ako som sa snažila urobiť na učiteľku dobrý dojem, aby si nemyslela, že som lemra lemravá.
Učiteľky však o tom asi vedia svoje. Nedávno v jednej škôlke vyvesili na nástenku takýto oznam: "Milí rodičia, neverte všetkému, čo vaše deti doma hovoria o škôlke. Ani my neveríme všetko, čo hovoria o vás."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
