Zmizol alebo nezmizol? Na východe určite, v rodnom Halíči ho majú dostatok. Bláznivý Jožo Pročko, ktorý bol kedysi zárukou neriadenej zábavy sa nezmenil ani za máčny mak. Stále rád žartuje, je bezprostredný a pri rozhovore s ním si nikdy nemôžete byť istý tým, čo povie. „Aj Lasica a Satinský neboli v televízii desať rokov a kam to dotiahli," nezúfa.

Zmizli ste nám z mediálneho dohľadu, tak si na úvod povedzme, čím sa momentálne živí Jožo Pročko.

- Klasika. Zemiaky, ryža, v nedeľu mäso. Niekedy kura z Poľska, krásne nadopované. Žijem normálny život, normálneho Slováka.

No ale pred rokmi ste nežili normálny život normálneho Slováka, ale slávneho Slováka.

- Nieeee ja som nikdy nebol slávny, slávny bol Einstein, Štefánik, žiaľbohu aj Hitler. Ja som bol mediálne známa postavička z televízie.

Čo z toho zostalo?

- Zostalo z toho to, že každý deň na nemenovanej televízii reprízujú moje programy. Všetci hovoria, že som sa vytratil, ale ja som sa vôbec nevytratil. Som tam o deviatej v nedeľu, potom každý deň o druhej. Všetky televízie reprízujú tie programy, lebo to majú zadarmo!

Nič z toho nemáte?

- Zmluva bola tak napísaná, že nie, ale o tom nechcem hovoriť. Proste reprízujú.

Takže ste v telke stále.

- Ja nielen, že som v telke, ja dokonca na telku chodím. Naposledy som tam bol včera, nie počkajte predvčerom. Raz prišiel Ibrahim Maiga do Haliče a hovorí: „Kokso, ty to tu máš krásne, a čo teraz robíš, keď nie si v telke?" „Akože nie? Ja tu chodím do telky každú chvíľu." „Jak ty kokos, vy tu máte telku?"
„Stopercentne!" „Ty kokos, keď tu máte telku, tak ti dám šampanské." Sadol som do auta a o päť minút sme boli na telke. Lebo Telka je jedna časť Haliče, takže som tam celkom často.

Vážne mi teraz povedzte, čím sa živíte.

- Máme s manželkou a deťmi reštauráciu, to stále fičí. Stále robím divadlo, hrám v troch predstaveniach. Televízia nie, lebo som mal takzvanú sklerovú chorobu, keď som sa pozrel do kamery, tak som sa roztriasol. Občas robím nejaké moderovačky, mám takéto bláznenie rád. Najnovšie pripravujeme s Andreou Profant nové divadelné predstavenie Darček a slogan je veľmi zaujímavý . "Skvelá divadelná komédia, kde jeden obyčajný banán skoro zrušil manželstvo." Režíruje to Jozef Krasula a premiéru máme teraz 21.11., už sa na to teším.

Nechýba vám účinkovanie práve v televízii? Kto to raz okúsil a bol úspešný, pre toho je to droga.

- Pre mňa bola moja práca aj hobby. Či už som robil Skrytú kameru, Slávikov, Jožo Pročko pokúša, Koleso šťastia, všetky tie relácie boli pre mňa hobby. Priznám sa, je tam určitá chuť robiť, ale musia sa zmeniť okolnosti. Musí sa zmeniť konštelácia hviezd. Musí nejaká hviezda padnúť na hlavu nejakému riaditeľovi a bude to. To je tak. Televízie sú v súkromných rukách a kto si myslí, že RTVS je štátna, je to veľká blbosť. Je to vždy televízia tej vlády, ktorá je práve pri moci. Aj Lasica a Satinský neboli v televízii desať rokov a kam to dotiahli.

Ako funguje vaše meno? Stále je to značka?

- Upokojilo sa to, ale veľmi tomu pomáhajú tie reprízy. Aj teraz stretávam malých škôlkarov, ktorí vedia, čo je JPP. Keď sa to vysielalo, neboli ešte ani na svete.

Neuvažovali ste, že využijete svoje meno a potenciál a založíte niečo vlastné? Niekto sa vydal cestou produkčných spoločností a cez ne ponúkol svoj námet ďalej.

- Mám neziskovú organizáciu a produkčnú spoločnosť. Moje meno využívajú stále aj iní, ešte stále ma dávajú na plagáty aj v dedinách a mestách, kde vôbec neúčinkujem. Keď sa to dozviem a zavolám tam, tak mi odpovedajú: „Nehnevajte sa pán Pročko, ale na vás sa ľudia radi prídu pozrieť." No zabijete ich, keď mi takto mastia brucho?

Koho z novej éry televíznych komediantov uznávate?

- Djokoviča, je to skvelý športovec a skvelý zabávač.

Čomu sa venujú vaše deti?

- Zuzka teraz zmaturovala a nedostala sa na herectvo. Čo som ja veľmi rád. Bude z nej normálny človek. (smiech). Nie vážne, chce počkať o rok, tak uvidíme. No a Mišo študuje ekonómiu, má priateľku Radku a bývajú u nás. Takže ja už mám vlastne tri deti. (smiech)

Obvykle sa rodičia detí po dovŕšení dospelosti zbavujú a vy ešte priberáte.

- Som rád, že sa Mišo nechodí flákať, ale má veľmi hlboký vzťah. Už rok.

Už môžete začať pomýšľať na vnúčatá.

- Áno ja chcem Ferka a Jarku, Toma a Jerryho.

Počas leta prehrmela médiami vaša aj manželkina vášeň k joge aj hubárčeniu.

- Manželka cvičí jogu už desiaty rok, má s Fredym Ayisim aj jogovú školu, kde som gestor, lebo mám telovýchovné vzdelanie. Takže robím tú športovú a teoretickú časť a moja manželka a Fredy zasa praktickú. Mala problémy s chrbticou a veľmi jej to pomohlo. Navyše má postavičku ako lusk.

Vy teda cvičíte tiež?

- (potichu šepká) Cvičím. Ja mám radšej beh, kedysi som robil atletiku. Teraz som pribral.

Ako dlho ste s manželkou spolu?

- Spolu sme už 25 rokov.

Je váš opak, alebo je tiež taká veselá kopa ako vy? Lebo s takým „šaleňakom" zdieľať jednu domácnosť, to chce pevné nervy.

- Sme absolútne rozdielne povahy, preto sme stále spolu a ešte sme sa nezabili.

Aj doma ste taký pojašený?

- Nie, mám to zakázané, teraz už menej, keď boli deti malé, tak sme sa bláznili a jašili o sto desať.

Vy budete perfektný starý otec. Máte na to všetky predpoklady. Správne strelený, hubár, psičkár, športovec. Nepokazíte žiadnu lumpáreň.

- Aj ja mám svoje muchy, aj nerobím vždy čo je správne. Som len obyčajný človek.

Toto leto ste sa vyhubárčili dosýta. Na svoj internetový profil ste obdeň umiestňovali veľmi inšpiratívne fotografie plných košíkov.

- Ja to mám po mojej mame, ona miluje hubárčenie, ale mala problémy s cukrovkou, tak jej odrezali pol chodila. Zachránili jej tým život, ale už nechodí na huby. Milovala zbierať huby, ale nejedla ich nikdy.

Vy si za to dáte aj za ňu. Máte nejaký rodinný recept na nejakú hubársku lahôdku?

- Receptov je veľmi veľa, ale ak niekto chce skladovať huby doma a nechce sa trápiť sušením, poradím. Nakrájajte huby na kocky, menšie môžete nechať aj v celosti. Dajte do vriacej vody na cca 3 min a potom nechajte vychladnúť, nasáčkujte ich a dajte do mrazničky. Zaručujem, že po rozmrazení budú ako čerstvé.

A čo recept ako prežiť hnusné upršané dni.

- Spite. So „S" pred slovom. (smiech)

Motorku ste už zazimovali?

- Keď som bol malý, tak som chcel motorku, nemali sme ani na chleba niekedy, takže motorka nikdy nebola. Keďže mi Boh dovolil zarobiť si, splnil som si sen a mám motorku a pár veteránov. Áno, už zimujú.

Nie je to nebezpečné, rútiť sa po ceste len s prilbou na hlave, žiadna karoséria, airbagy, jednoducho čokoľvek, čo by vás zachránilo, keby to nedopadlo dobre?

- Toto je téma, ktorá je večná. Odpoviem asi tak. Ak má niť vášho života koniec na zákrute za dedinou, môžete tam skončiť aj v aute, aj na pešo, aj na koni.

Jazdia aj vaše deti?

- Mišo. Ale viem, že je pozorný. Dúfam, že aj všetci, čo nám pôjdu oproti.

V čom je to lepšie ako sa posadiť do auta, alebo napríklad na taký bicykel?

- Bolí vás zadok, mušky máte v zuboch, prší na vás a každý druhý vták vás okaká. Nekupujte si motorku, kúpte si papagája. (veľký smiech) Kto sa neviezol na motorke vpredu, tak tomu nemá zmysel to vysvetľovať. To je ako so sexom. Treba zažiť, nie čítať o tom na internete.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.