Aj keď sa návšteva v útulnom prostredí moldavského štadiónika blížila k tým súčasným v najvyššej súťaži (890 divákov), predsa sa len na derby čakalo o niečo viac zvedavcov. Tým skôr, že na toto ročné obdobie panovalo parádne počasie. Bez dažďa, ba i vetra, bolo priam ideálne na vyplnenie piatkového podvečera.
MOLDAVA. Ale poriadny vetrisko narobili na hracej ploche hráči oboch tímov a do 24. minúty tasil rozhodca Straka až štyri žlté karty, po dve na oboch stranách. Či právom alebo iba preventívne, aby sa zápas nezvrhol, je už na posúdení iných.
Isté je, že konečných deväť nezodpovedalo dianiu na ihrisku. Horšie pôsobilo konanie náhradného rozhodcu Kačengu. Až na pár výnimiek úplne zbytočné pobehovanie od jedného priestoru vymedzeného trénerom po druhý dráždilo nielen lavičky, ale poburovalo i divákov na tribúne.
Horváth mal motiváciu
Hlavný part mali hrať futbalisti a Lukáš Horváth v drese Lokomotívy sa ho aj parádne zhostil. Bol ozajstný pilier obrany Košičanov, najmä jeho zásluhou si hostia dlho držali nádej na všetky body a nakoniec ulovili aspoň ten jeden. Bol pre neho tento súboj špecifickejší?
„To viete, že áno. Niečo som odkopal aj v drese FK Bodva, takže motivácia tu bola umocnená. Ale zase som s takouto bilanciou nebol sám. Je viac hráčov, čo obliekalo dresy oboch klubov. My sme si situáciu trochu skomplikovali sami pred týždňom, keď sme doma pomerne hladko podľahli Liptovskému Mikulášu, a tak sme si chceli vylepšiť náladu i bodové konto. Teda chceli sme zvíťaziť. V týždni sme sa snažili z predchádzajúceho neúspechu otriasť a zdá sa, že sa nám to podarilo. No nakoniec sme museli byť spokojní i s bodom. V typickom moldavskom prostredí s dobrou fanúšikovskou atmosférovou sa hrá aj hosťom dobre. Mám pocit, že remíza tomuto stretnutiu aj slušala,“ prezradil svoj pohľad vysoký stopér Lokomotívy.
Šance si pýtali góly
Na druhej strane bol s podobným osudom, ale v opačnom garde, Roman Jurko. V Moldave je na hosťovaní práve zo železničiarskeho klubu, hoci v drese FK Bodva hral aj pred pôsobením v Lokomotíve.
„Odohrali sme ťažký zápas. Mrzí nás strata ďalších bodov, hoci sme v posledných siedmych zápasoch neprehrali, no vyhrali iba raz. Aj dnes si myslím, že sme k plnému zásahu mali bližšie. Veď šance, aké mali Mensah i Ribár, si pýtali góly. Na konci prvej polhodiny sme po štandardke a chybách v defenzíve inkasovali a už sme sa viezli v kŕči. Samozrejme, po prestávke sme chceli čím skôr vyrovnať a podarilo sa nám to až z penalty po riadnom závare z rozohratej štandardky. Ruka jedného z obrancov Košíc na bránkovej čiare neušla pozornosti hlavnému arbitrovi a Tóno Ribár ju s prehľadom premenil. Ale opätovný domáci bodový výpadok nás neuspokojuje, hoci v danej situácii je aj ten bod hodný obdivu,“ neskrýval určité sklamanie 31–ročný útočník.
Ale zaváhal iba na chvíľu, lebo hneď nato naviazal: „O týždeň tu máme ďalšieho silného súpera, mikulášsky Tatran, tak je treba skoncentrovať všetky sily v klube na víťaznú jesennú bodku v domácom prostredí.“
