Je fešák, má príjemný hlas a evidentne aj herecký talent, skrátka, dalo by sa povedať, celý dedo. Legendárny herec Štefan Kvietik môže byť pyšný, pretože vnuk Matúš, ktorý sa vybral v jeho stopách, mu robí len dobré meno. Všetko nasvedčuje tomu, že mladý má našliapnuté k veľkej kariére.
Momentálne sa zoznamuje s televíznou kamerou, pretože získal rolu v novom markizáckom seriáli Doktori.
Nejde síce hneď o hlavnú rolu, no pre študenta posledného ročníka VŠMU je úloha záchranára veľkou školou. A nie je hocijakým záchranárom.
„Zatiaľ som jediný hovoriaci záchranár,“ poznamenal začínajúci herec.
Doposiaľ nakrúcal len študentské filmy a internetový seriál. Zato v divadle má už pomerne bohaté skúsenosti.
Pôsobí v Bratislave aj v Žiline a dosky, ktoré znamenajú svet, mu už prirástli k srdcu.
Nemá Kvietikovský basbarytón
Matúš Kvietik však, paradoxne, tvrdí, že o herectve nikdy nesníval, hoci bol neustále v kontakte so svojím slávnym dedom. On však chcel pôvodne študovať filmovú réžiu, no napokon rozhodnutie zmenil.
„Na konci strednej školy som šiel na výmenný pobyt do Anglicka a z predmetov, ktoré sme si tam mohli zvoliť, som si vybral filmovú réžiu a k tomu muzikálové herectvo. Pričom sa bojím spievať,“ priznal sa s úsmevom.
Keď si však potom podával prihlášku na VŠMU, už neváhal a dal sa rovno na herectvo. Za to, že ho vzali, vďačí aj Štefanovi Kvietikovi.
„Pomohol mi pripraviť sa na prijímačky. Vtedy som sa ho spýtal, či vôbec môžem s mojím hlasom hrať. Povedal mi: Nemáš síce basbarytón, ale môže byť,“ prezradil na deda, ktorý je pre celé Slovensko hereckou legendou.
Učiteľ, divák aj kritik
V súkromí mali klasický vzťah, ako býva medzi dedom a vnukom. Chodievali spolu na výlety, lozili aj po Martinských holiach, kde mal Š. Kvietik kamarátov zo záchrannej služby, odkedy natočil Medenú vežu. No Matúš priznal, že sa ho v niektorých momentoch bál.
„To len vtedy, keď som ho ako malý videl v televízii hrať zlého alebo tvrdého muža,“ priznal Matúš.
Dnes je Štefan Kvietik jeho veľkým divákom, ale aj kritikom.
„Videl všetky predstavenia v bratislavskom divadle. Vždy príde na premiéru, potom si sadneme, podebatujeme a on mi povie, čo bolo dobré a čo nie. V prvom ročníku radšej hodnotenie taktne obchádzal, no teraz je spokojnejší,“ konštatuje Matúš, ktorý má ambíciu byť rovnako dobrý, ako bol dedo, avšak po sláve netúži.
Autor: Spracovala Nov
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
