Do každej výzvy sa púšťa s vervou jej vlastnou. Keď chcela spievať, spievala, keď chcela odísť na Západ, odišla, keď chcela podnikať, podnikala. Teraz si chce užívať život a užíva si ho, ako inak, opäť naplno.
Minulý týždeň oslávila 65. narodeniny a vôbec nemá problém priznať vek. Napokon, vyzerá stále veľmi dobre a energie má viac ako mnohé mladšie ženy. Stále srší dobrou náladou, aj keď tým ide mnohým ľuďom na nervy. No ona je skrátka raz taká.
„Niekto je rád smutný, ja som rada veselá,“ konštatuje a jej mama prezradila, že taká je hádam od narodenia.
Odmalička zabávala všetky návštevy. Vyspevovala im, recitovala, tancovala a keď niekto vyrušoval, priložila mu prst na ústa.
„Chcela byť viditeľná, chcela, aby jej tlieskali,“ prezradila v jednom rozhovore jej mama, po ktorej zdedila výšku aj ukecanosť.
Právo a otec museli ustúpiť
Hudobný talent sa prejavil veľmi skoro. Keď chceli mať rodičia od akčnej maličkej Evičky chvíľu pokoj, stačilo ju posadiť k zapnutému rádiu a ona si „lalákala“.
Počas gymnázia ju spolužiaci prihlásili do súťaže Zlatá kamera a ona ju vyhrala. Maturovala ako sedemnásťročná a už vtedy mala za sebou vystúpenia na Čajoch o piatej, či v legendárnom bratislavskom Véčku.
Ale otec nebol veľmi naklonený nápadu, že by z nej mala byť speváčka. Keďže mu chcela splniť želanie, dala sa na štúdium práva. On sa všemožne snažil, aby ju od umeleckého povolania odradil, no napokon to vzdal a Eva po dvoch rokoch právnickú fakultu opustila.
Zamknutá v izbe
Dnes je stelesnením otvorenosti. Nerobí ofuky, vždy sa baví na rovinu aj s novinármi a nevynechá ani citlivé témy. Veď, ktorá speváčka sa dokáže bez okolkov baviť o svojich prsiach a vytrúbi do sveta, že ich volá Janka a Danka?
No nebolo to vždy tak. O tom, že by si užívala divoký život mladej umelkyne, nemohlo byť ani reči. Na prvé koncerty s ňou chodievala mama a keď s kapelou Braňa Hronca absolvovala turné vo vtedajšom západnom bloku, rodičia muzikantom nakázali, aby ju ochraňovali.
„Chalani z kapely často chodili za babami, no mňa zamkli v izbe a nikam som nemohla ísť. Nemci videli vysokú prsnatú Slovenku, tak sa obzerali. Nemky totiž prsia nemali, no teraz si ich už môžu kúpiť ako všetko... Vtedy som bola panna, nenosila som žiadny výstrih a bola som prudérna,“ priznala vtedy naozaj príťažlivá kočka.
Tehotná od coly?
Časté koncerty v zahraničí ju napokon naučili, ako sa životom prebíjať.
„Pamätám si, keď som na Západe prvýkrát vypila Coca Colu, bála som sa, že budem tehotná, lebo všetci mi hovorili, že je to nebezpečné. (Smiech) A v prvom rade som sa musela naučiť prestať byť prehnane úslužná a za všetko hovoriť - áno, ďakujem. Hneď ako totiž ľudia zistia vašu slabosť, veľmi to využívajú. Treba byť však aj zdvorilý a slušný,“ vysvetlila.
Na niekdajšie časy však nespomína so zatrpknutosťou staršej generácie.
„Starí ľudia hovorievajú: „Vieš, keď som bola mladá, bolo všetko úplne iné...“ Áno, ale bolo to lepšie? Všetko je také, ako si to zariadiš,“ tvrdí rozhodne.
Pred Brežnevom prsia schovala
Ona si to teda zariadila veľmi dobre. Predovšetkým jej prospelo, že vystupovala s kapelou Braňa Hronca, vďaka čomu sa dostala na spomínaný Západ, o čom v šesťdesiatych a sedemdesiatych rokoch väčšina spevákov len snívala.
No, samozrejme, nebolo to len tak. Na revanš museli spievať zadarmo komunistickým papalášom. A tak napríklad strávili tri týždne na Kube, raz dokonca vystupovali pred samotným Fidelom Castrom. A v Moskve zase koncertovali pred Brežnevom.
„Spievať a moderovať som musela len po rusky. Mala som oblečené prekrásne červené šaty bez výstrihu, nesmelo mi byť vidieť prsia. Ale to už nevideli, že na chrbte som mala obrovský výstrih až po zadok. A keď som dospievala, otočila som sa a víťazne povedala: „Dasvidania!“ vyťahuje jednu z množstva historiek.
Rodina na prvom mieste
Napriek tomu, že okúsila svet za železnou oponou, emigrovať nechcela. Hoci na to mala príležitosť.
„V auguste 1968 som spievala v západnom Nemecku v hoteli Hilton, keď som sa dozvedela, že do Československa vtrhli Rusi. Vtedy bolo jasné, že sa musíme vrátiť domov, lebo sa zatvoria hranice. Prišiel za mnou majiteľ hotela, že sa so mnou zasnúbi a napíše štátu, že neemigrujeme, ale môžeme ďalej hrať. V septembri sme sa však vrátili domov a krátko na to emigroval môj vtedajší frajer Miloš Kútik. Ja som to však nedokázala, moji rodičia mali dobrú prácu, brat študoval a ja som vďaka tomu aj potom oficiálne mohla stále hrať v zahraničí,“ spomína Eva, pre ktorú bola rodina vždy prvoradá a nedokázala by žiť s predstavou, že ich tu nechala napospas osudu.
Vykúpená
V západnom Nemecku napokon aj tak skončila. A legálne. Hoci na Slovensku pomotala hlavu nejednému mužovi, napríklad aj hokejistovi Václavovi Nedomanskému, či Karolovi Duchoňovi, s ktorým kedysi vyrastali na jednom sídlisku, nemali u nej šancu.
V roku 1973 počas koncertu v jednom nemeckom podniku padla do oka istému Nemcovi Petrovi, ktorý tam oslavoval svoje zásnuby. Chvíľu chodil na jej vystúpenia so snúbenicou, potom prišiel sám. A z prvotnej iskry vznikla celoživotná láska.
No nebola zadarmo. Ak sa chceli zobrať, museli komunistom zaplatiť. A tak Peter vyplatil Československej socialistickej republike 22-tisíc mariek, čo bolo vtedy pol milióna korún.
Taká bola kompenzácia toho, čo štát investoval do Evinho vzdelania. Colníci potom zaplombovali jej majetok a ona sa vysťahovala.
Domov za rodičmi mohla chodiť v podstate ako chcela, len musela mať víza. A nesmela u nás spievať a vystupovať.
Žienka domáca
To však nevnímala ako tragédiu, pretože sa ako speváčka uchytila aj v Nemecku. A popri tom vyštudovala trojročnú fakultu lekárskej kozmetiky. A keď sa jej narodil syn Benjamín, so spevom sekla celkom. Dnes je to už ženatý tridsiatnik, jeho manželka je dokonca nemecká grófka. No ani z toho Eva veľkú vedu nerobí.
„Tých je v Nemecku veľa, ale škoda, že nemá nijaký hrad. Jej mamička bola už predtým mojou priateľkou. Na modrej krvi nič nie je, keď sa grófka poreže, tiež tečie len červená. Pijeme tú istú vodu, ale keď ona stoluje, potrpí si na to, že všetko musí byť 'richelie'. Stará škola!“ smeje sa Eva, ktorá nikdy neoľutovala, že si vybrala takúto cestu.
S manželom si dodnes nažívajú ako z románu. A kto si myslí, že pokojný Peter je pri energickej blondínke pod papučou, mýli sa. Prezradil totiž, že Eva je doma celkom iná.
„Obaja sme sa narodili v znamení Škorpióna, a tak je v domácnosti dôležité, aby bolo rozhodnuté, kto vedie. Keď ide o peniaze, organizovanie dovoleniek, nakupovanie potravín, technické veci od kúrenia, vysávania cez pustenie práčky a umývačky riadu, to je moja parketa. Eva rada varí, stará sa o záhradu a dekoráciu. Neuveríte, ale je to žienka domáca,“ tvrdil Peter.
Zaujímavosti
Anjel strážny nespal
Ako 18-ročná sa s bubeníkom vracala domov autom z koncertu a mali ťažkú haváriu.
„Vyletela som cez sklo von z auta, ktoré sa trikrát prevrátilo. Dopadla som na kameň a polámala si asi všetky rebrá. Mala som zlomený nos, vlasy mi ošediveli a vypadali. Neskôr som sa preto dlho bála jazdiť autom.“
V Pachovi ju vypchali
Eva Máziková sa mihla v niekoľkých filmoch a seriáloch, no nezabudnuteľnou navždy zostane jej rola Hanky vo filme Pacho, hybský zbojník, kde bosými nohami tlačila v sude kapustu. Svojimi vnadami tam očarila nielen Pacha. Ale v tej scéne nebolo všetko kóšer.
„Môj manžel je na to doteraz veľmi hrdý a moju fotku z filmu má vystavenú v našej slovenskej izbe v Nemecku. Nohy v kapuste som mala vtedy veľmi dlho a mala som ich z nej vyštípané. Spočiatku mi režisér Martin Ťapák hovoril, že mám malé prsia, preto mi dali veľkú podprsenku a vypchali mi dekolt ponožkami. No ja som dodnes na svoje prsia hrdá, lebo sú moje. Dnes si ich už totiž pomaly každá kúpi...“
nov
Autor: Spracovala Nov
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
