Vtedy ešte v rodnom Prešove skúšal šťastie s kapelou Indigo. Dnes má za sebou tisíce predaných albumov. Pripomenúť si začiatky, časy najväčšej slávy aj momentálnu tvorbu sa rozhodol na niekoľkých koncertoch. Jeden z nich bude aj v Košiciach 11. novembra a ako hosť vystúpi Zuzana Smatanová.
Začali mnohí, no zotrvala iba hŕstka. Petrovi Nagyovi a jeho kapele Indigo sa to podarilo.
„Je to už 30 rokov, čo som v roku 1984 odohral svoj prvý koncert s kapelou Indigo. Som naozaj rád, že moje skladby sa ľuďom stále páčia. Napríklad pieseň Aj tak sme frajeri sa stala nielen hymnou futbalových a hokejových štadiónov, ale aj najčastejšie spievanou piesňou maturantov,“ teší sa hudobník.
Aj keď začiatky neboli ľahké, keby mal opäť možnosť voľby, inak by sa nerozhodol.
„Áno, ale správal by som sa takisto, po starom. Chcel by som sa zviditeľniť iba piesňami, teda nešiel by som za kariérou lacnou bulvárnou cestou. Tá cesta zvyčajne končí slzami. Ide o to, zachovať si obyčajnú ľudskú dôstojnosť.“
Indigo vznikol v Košiciach
Spomínanie na ostatných tridsať rokov je plné úsmevných aj ťažších chvíľ. Peter Nagy priznáva, že na začiatku sa musel obrniť veľkou trpezlivosťou a odhodlaním.
„Pekné baby, veľké nádeje, veľa hudobných snov, odhodlanie buldozeristu zbúrať v textoch piesní všetko staré, reči pri víne... To všetko bolo treba premeniť na skutočnosť a vôbec to nebolo ľahké, ani zázračné. Každá kariéra chce fanatizmus, inak sa utopíte v mori všednosti.“
Tvoriť len tak na kolene sa v tých časoch nedalo, mladé kapely nemohli zložiť v obývačke pesničku, ktorá by o desať minút kolovala internetom, ľudia by ju „lajkovali“ a nadšene posielali ďalej.
„Neboli ani len súkromné štúdiá. Najbližšie a jediné štúdio bolo rozhlasové v Košiciach. Dostať sa tam nahrávať bol veľký úspech. Mne sa to podarilo v sedemnástich rokoch. Tu vznikol aj môj prvý hit Profesor Indigo.“
Do detských piesní sa už nepúšťa
Dlho netrvalo a nezostalo len pri jednom hite. Zákonite bolo potrebné za úspechom vycestovať, a tak sa
Petrovou domovinou stala Bratislava.
„Keď som vtedy prišiel do Bratislavy, karty boli v zákulisí popmusic rozdané... Najpopulárnejší bol vtedy Modus a jeho hviezdy - Marika Gombitová, Miro Žbirka a Laco Lučenič a, samozrejme, kapelník Janko Lehotský. Ľudia zo stredného prúdu okolo Bratislavskej lýry mali všetko pod kontrolou. Bolo treba preraziť veľmi nečakane, vlastnou odlišnosťou.“
Hudobník svoj imidž, štýl a spôsob spievania dnes s úsmevom nazýva „štýlovou šokovou terapiou“.
„Boli sme neprehliadnuteľní.“
Istý čas Peter Nagy zabrdol aj do tvorby pre deti, kultové piesne o psovi Bobim či mandarínke Darinke zľudoveli.
„Tie decká vyrástli viac, než nám je milé priznať,“ smeje sa spevák pri spomienke na svoje hviezdy. Priznáva, že v zásuvke by veci na ďalší album pre deti boli, ale keď vidí, aká je doba, nemá chuť sa do toho púšťať.
Na Zuzanu sa už teší
Na košický koncert 11. novembra v Infiniti aréne sa už Peter Nagy teší. Aj keď nestihne návštevu rodného Prešova, verí, že sa s kamarátmi stretne aspoň pred koncertom.
„Po koncerte v Košiciach musíme zas do Bratislavy na ďalší koncert a ja potom nazad do Prahy. Naše povolanie je, žiaľ, 80 percent cestovania."
Hosťom tohto koncertu bude Janek Ledecký a speváčka Zuzana Smatanová, Peter si ju mimoriadne váži a na jednom pódiu nebudú stáť po prvýkrát.
„Zuzka je speváčka, akú nám závidia aj v Čechách. Nie je typom speváčky, čo ide najskôr ku kaderníkovi, potom ku krajčírke a potom ku skladateľovi, nech dohodí niečo, čo sa hodí k účesu a šatám. Zuzka je introvert, ktorý sa s úsmevom rozdáva na pódiu, to je vzácna vlastnosť.“
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
