Azda jedinému Košičanovi, ktorému nezmizol úsmev po výraznej prehre Lokomotívy v súboji II. futbalovej ligy s Liptovským Mikulášom 0:3 bol Ivan Lišivka. A to najmä preto, že on sám oblieka dres hosťujúceho Tatrana s kapitánskym céčkom na rukáve.
DRUŽSTEVNÁ P/H. „Samozrejme, že sa z víťazstva tešíme. Chceli sme čím skôr dohnať stratu z predchádzajúceho domáceho duelu proti rezerve košických MFK a nám sa to podarilo ešte presvedčivejšie, ako by sme si pred cestou na východ čo i len pomysleli,“ neskrýval radosť odchovanec ešte 1. FC.
Na rodnej hrude mu to ide
„Očakávali sme ťažký súboj s dobre naštartovanou Lokomotívou a konkurent to aj potvrdil. Vybehli sme síce na nich aj my bez rešpektu a takto sme chceli hneď zo začiatku otupiť ich zbrane, ale dlho sa nám nedarilo skórovať. Našťastie sa lopta do ich siete dostala ešte pred prestávkou a my sme sa uspokojili. Možno až príliš, lebo úvod druhej časti vyznel lepšie pre súpera, no ich tlak sme ustáli a neskôr využili rýchle protiútoky na potvrdenie troch bodov,“ popisoval dianie na zelenom trávniku skúsený defenzívny stredopoliar, ktorý sa však často ocital pred pokutovým územím domácich.
Zrejme sa mu hrá na rodnej hrude dobre, lebo skraja jesene so svojím tímom zdolali aj druhého košického rivala MFK B (2:0).
“Tak to vyzerá, veď zo štyroch meraní síl sme Košičanom vzali desať bodov, i keď vravím, že strata spred týždňa práve so zálohou prvoligistu nám túto štatistiku trochu naštrbila, mohli sme byť stopercentní,“ ľutoval kapitán Liptákov domácu remízu.
S kamarátom nič vážneho
Všimli sme si, že napriek jeho holubičej povahe mal menšiu slovnú potýčku s gólmanom Jakubom Giertlom, s ktorým spoločne dlhé roky hrávali.
„Nič vážne to nebolo. Zachytil som niečo, ale to si teraz po zápase s Kubom vyrozprávame. Neurážal ma, len ma tlmil po jednom mojom výkriku, keď som sa ocitol na zemi. Sme kamaráti a toto na tom určite nič nezmenilo,“ nehľadal väčší význam v reakcii svojho bývalého spoluhráča.
Narazili na silný odpor
Prehra v škaredom a chladnom počasí neubrala na súdnosti pri hodnotení zápasu u trénera Dušana Ujhelyho:
„Poznali sme kvalitu Tatrana a vedeli sme, že je to silný protivník. Nechystali sme mužstvo k nejakému prehnanému rešpektu, i keď sa to najmä v prvom polčase mohlo zdať. Chceli sme sa presadiť agresívnou hrou, ale aj Liptáci prišli bojovne naladení, takže sme to mali sťažené. Po prestávke to dosť dlho vyzeralo, že sa nám aj podarí vyrovnať. Mali sme nejaké náznaky šancí, ale ak sa štandardka nepremení v gól alebo aspoň na roh, potom je to nebezpečné pre každé mužstvo. Súper ide do otvorenej obrany a toto vždy hrozí protiúderom. Žiaľ, nevyhli sme sa tomu a aj po individuálnej chybe sme inkasovali od tatranského expresu druhýkrát a bolo rozhodnuté. Avšak nemôžem vyčítať chlapcom nedostatok záujmu sa o výsledok pobiť. Len narazili na silný odpor s ich väčším šťastím v koncovke. Ale taký je futbal. Nám nezostáva nič iné, len sa dobre prichystať na piatkové meranie síl v Moldave.“
