Momentálne sa objavuje na obrazovkách ako zákerný Vlado Krajčovič v Chlapoch neplačú, no stále ho nájdete aj na divadelných doskách. Kto by začal oponovať, že len na tých bratislavských, nemal by pravdu. František Kovár stále rád cestuje s predstaveniami aj po Slovensku.
František Kovár je nesmierne vtipný a milý človek. Rád žartuje, pokojne si spraví srandu aj zo seba, o to prekvapujúcejšie bolo, keď sa tvorcovia Chlapov neplačú rozhodli obsadiť ho do výrazne negatívnej úlohy.
„Je to strašné. Minule som na konci jednej scény začal kričať, že sa za seba hanbím,“ smeje sa herec.
Priznáva však, že sa takáto výrazná postava hrá lepšie ako pozitívne. „Nemám v živote takých ľudí rád, herecky je to však veľmi zaujímavé. Nikdy som taký charakter nehral a ani nestretol.“
Vášnivý hubár
O tom, že je herec absolútny pacifista, svedčia aj jeho voľnočasové aktivity. Je vášnivý hubár a modelár.
„Tento rok na Záhorí huby rástli. Počas prvej letnej vlny sme boli s manželkou v Kanade a v Amerike, ale druhú vlnu sme už stihli. A dokonca rastú ešte teraz, aj keď sú už hríby viac červavé.“
Kovárovci majú doma úctyhodnú zbierku hubárskych košíkov, aj vlastný vynález na sušenie húb. František krája to, čo manželka očistí a následne ich navliekajú na nitky pripevnené k drevenému rámu. Keď sú huby vysušené nitky prestrihnú a úlovok nasypú do vrecúška.
„Z hubárčenia sa stal celonárodný šport. Jedna naša známa bola vo Švédsku, a tam huby nikto nezbiera. Keď nám ukazovala, koľko toho nazbierala, a že nestretla takmer nikoho, tíško sme závideli,“ vysvetľuje Kovár.
Láska k lesu sa dedí
Herec si potrpí aj na dodržiavanie slušného správania a nepísaných pravidiel v lese.
„Tento rok sa mi to stalo prvýkrát. Ako hubár máte okolo seba pomyselný priestor, do ktorého vám iný hubár nevstúpi. Zohol som sa pre hríb, keď som zrazu zbadal hubára, ktorý bleskovo pribehol ku mne a hríby, ktoré som videl aj ja, zobral. To som ešte nezažil, dúfam, že sa tá osoba nedá naklonovať.“
Do lesa chodievajú aj hercove vnúčatá, starý otec ich učí, ktoré huby sú dobré a ktoré nie. „Deti sa z toho veľmi tešia, rovnako ako my dospelí.“
Zničené letectvo
Okrem hubárčenia sa František Kovár rád venuje aj skladaniu polystyrénových lietadielok. Keď sú hotové, spoločne s vnukom Davidkom a dievčatami Zuzkou a Hankou si ich chodievajú hádzať.
„Minule sme zašli na lúku a vzali štyri lietadielka. Zuzka chytila jedno a prasklo, chytila druhé, hodila, zlomilo sa, tretie chytila tak nešťastne, že mu zlomila chvost. Strašne sme sa s vnukom smiali, že nám Zuzka zničila letectvo,“ smeje sa herec.
Ako správny starý otec už má v zásuvke odložené šarkany, aby spravil vnúčatám program na budúci víkend.
Večer je lepší ako ráno
Aj vďaka takýmto veselým zážitkom a stále aktívnemu hraniu si sympatický herec neuvedomuje svoj vek. Už 14. novembra pritom oslávi 68 rokov.
„Toto počítanie rokov, to je taká štatistika, ktorú mnohí ľudia potrebujú, ale u mnohých ľudí sa tie biologické hodiny rozchádzajú. Je pravda, že zrkadlo vie byť niekedy nemilosrdné, ale v priebehu dňa sa pohľad samého na seba zlepšuje. Večer som plný optimizmu a ráno, keď musím skôr vstávať, to zafunguje a primieša sa viac pesimizmu.“
Posledné mesiace
Práve s hrou o starnutí cestuje Fratišek Kovár a jeho kolegovia Lucia Lapišáková a Přemek Boublík po Slovensku. V košickej Historickej radnici ju odohrali opäť s veľkou slávou.
„Je to výborná hra, v ktorej sa stretne otec, profesor literatúry so svojim synom, ktorý má rodinu a posiela ho do penziónu pre starších ľudí. Z tejto situácie vznikajú veľmi zaujímavé dialógy,“ vysvetľuje zanietene herec.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
