Isto sú to halucinácie, upokojovala som sa. Pani doktorka mi musela namiešať nejaký super skvelý medikament, na ktorom si teraz fičím ostošesť, presviedčala som samu seba.
Lenže kdeže. Červík tam bol, aj keď som trikrát opakovane zavrela oči a počítala do desať. Tak som ho, beťárisko jedno trojcentimetové žlté s čiernou hlavičkou, vyniesla na balkón, nech si žije.
Na druhý deň ráno som sa "odškintala" do kuchyne uvariť si čaj. V polomdlobách som sa opierala o kuchynskú linku, uprela som zrak len tak bezcieľne smerom na strop a čo nevidím. Teda presnejšie, nič nevidím, keď nemám okuliare, ale niečo sa mi nezdalo. I zavolala som polovičku a veru, šípila som to správne. Kopa červíkov!!!
Akože chápete, že mať v kuchyni na strope červy je riadny brutál. Zvrešťala som, hoci som nemala hlas, začala sa vyhrážať odsťahovaním do hotela, ak drahý neurobí okamžitú nápravu a hnusné tvory neodstráni. Darmo mal ísť chudák do práce, musel začať loviť.
Myslím, že ich čapil deväť, radšej som to nerátala. Vraj neboj, už je všetko ok, hlesol a ufujazdil zo zamoreného bytu. Aj som mu verila. Asi tri minúty. Kým som vo vode v kanvici, ktorou som si išla zaliať čaj, nenašla plávať ďalšieho.
V sekunde som zabudla na chorobu a mdloby, namiesto toho som išla googliť červíky, ktoré lezú po strope. A na prvý šup som to našla. Ukázalo sa, že červíky na strope má pomaly každý druhý. Očividne sa tým len nechváli ako ja. Nuž a že sú to vlastne kuchynské mole pred zakuklením.
Priznávam, aj sa mi uľavilo. Veď z istého uhla pohľadu ide o neškodné minimotýliky, ktoré mi vôbec nie sú odporné. A sú kuchynské, tak nám aspoň nezožerú oblečenie, upokojovala som sa.
V skutočnosti nás však momentálne ide trafiť šľak. Postupne sme z linky vyhodili pistácie - boli v nich, hrozienka - pekne si tam lozili a papali, nutelu - namiesto koláča skončila v koši, granko - bolo viac ako podozrivé. Za obeť padli aj všetky čajíky, keksy, dezert, čokoládky, fazuľa, orechy, kokos a na rade sú cestoviny...
Ja len že o chvíľu budem chodiť do práce riadne pochudnutá, takže milí kolegovia, prejavte solidaritu a poskladajte sa mi na obedy...
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
