Je slávnejším synom slávneho otca. Enrique (39) by mohol byť pre zarobené milióny, príťažlivý vzhľad, tony fanyniek, slávu a peknú priateľku horenos, ale nie je. Rád robí hudbu, má nos na ľudí, cení si aj svoje súkromie. V Miami si viac ako rušný život cení pokoj, možnosť sadnúť si do člna a v pokoji rybárčiť.
Musíš mať veľa obdivovateliek, nikdy sa ti nestalo, že by ťa nejaká chorobne prenasledovala?
- Niekedy je to ozaj šialené, ale ja milujem svojich fanúšikov. Je to vzrušujúce a nikdy neviete, čo očakávať. Ale podľa mňa mám skvelú prácu. Stále nemôžem uveriť, že ma obdivujú ľudia, ktorí si kúpia moju muziku a prídu na môj koncert, je to najlepší pocit na svete.
Aká je najbláznivejšia vec, ktorú fanúšik spravil, aby si získal vašu pozornosť?
- Niekedy vidíte, ako letí tričko. Ale toto neupúta len moju pozornosť, ale aj celej skupiny.
Vekové rozpätie tvojich fanúšikov je pomerne široké, predpokladáš, že je veľa takých, v tínedžerskom veku?
- Vidieť to na koncertoch. Napríklad vidím veľa chlapov, čo môže byť pre niekoho prekvapením. Muži sú však rozumní, začali chodiť na koncerty, pretože vedia, že sa tu dobre randí alebo že si tu nájdu dievča. Pomer je asi 70 percent žien ku 30 percent chlapov. Vekový priemer je rôzny, od päťročných po 85-ročných.
Nemáš už niekedy dosť všetkej tej slávy?
- Naozaj milujem to, čo robím. Ale je to bláznivý biznis. Nie som politik a ani nemením svet. Mám pre to zapálenie, ale neberiem to až tak seriózne. Môj bláznivý a tak trochu nezrelý zmysel pre humor ma udržiava v chode.
Takže je tvoj koncert miestom, kde si slobodný chlap nájde budúcu lásku?
- Je to priestor, kde si môžete nájsť vaše budúce rande. Ak aj neznášate moju hudbu, môžete tu nájsť rande.
V tvojom živote je, samozrejme, len jedna dáma...
- V mojom živote je niekoľko dám: moje sestry, moja mama...
Veľa z tvojich piesní sú o láske. Prečo?
- Je to vec, ktorú máme všetci spoločnú. Deväťdesiat percent hudby je o tom, pretože nezáleží na veku, vyznaní alebo národnosti - každý z nás prežil, prežíva alebo prežije lásku.
Keď už hovoríme o láske, raz si na koncerte v Rusku predstavili svoju dlhoročnú priateľku Annu Kurnikovovu ako tvoju ženu. Prečo?
- Tak som to v tom momente cítil. Nemal som v úmysle zneistiť ľudí. Myslel som, že bude jednoduchšie pre publikum pochopiť to, lepšie, akoby som povedal, že je Anna moje dievča.
Plánuješ sa usadiť a oženiť sa?
- Pre mňa je oveľa dôležitejšie v určitom bode života mať deti ako oženiť sa. Vidím sa ako otec najneskôr do desiatich rokov od teraz - môj starý otec mal deti v jeho osemdesiatke! Chcem byť otcom, ale nie teraz.
Takže v blízkej budúcnosti žiadne svadobné zvony?
- Nikdy som sa vlastne ani nezamýšľal nad tým, že by manželstvo znamenalo nejakú zmenu v živote. Možno preto, že sám pochádzam z rozvedenej rodiny, ale nemyslím si, že láska je väčšia, pretože ju máme potvrdenú kúskom papiera. A okrem toho v súčasnosti nie je tabu mať deti a nebyť ženatý. Dôležitejšie skôr je, či si dobrý alebo zlý rodič.
Existuje podľa teba niečo ako láska na prvý pohľad?
- Nie, nie. Vždy je to najprv o fyzickej príťažlivosti. Nemôžete predsa niekoho zbadať cez miestnosť a pomyslieť si o ňom: vau, už odtiaľ vidím jej zmysel pre humor! Na druhej strane môžete byť s najkrajšou ženou na svete a ak nemáte nič spoločné, na ďalší deň sa už ani nechcete stretnúť.
Keďže si z latino prostredia, prichádza podľa teba láska a vášeň skôr a jednoduchšie?
- Nie, to je stereotyp. To sa len tak hovorí. Stretol som Britku, ktorá je vášnivejšia ako Španielka a naopak to platí aj o mužoch po celom svete.
Máš nejaký hriech?
- Rum. Asi pred tromi rokmi som prišiel na chuť Atlantickému rumu. Nemal som ho piť tak veľa, ale stalo sa, že som si hrkol príliš veľa.
Aká je tvoja najlepšia a najhoršia osobná vlastnosť?
- Najlepšou je, že som podľa môjho úsudku veľmi prístupný. A najhoršia? Že viem byť veľmi náladový.
Aká je tvoja najstaršia hudobná spomienka - teda tá, ktorá z teba urobila hudobníka?
- Bolo to v čase, keď som sa presťahoval na Miami. Mal som vtedy 9 rokov. Išiel som na turné Bruce Springsteena "Born in the USA" a nevedel som o hudbe nič. Pamätám si ako som stál a sledoval chlapíka stojaceho na pódiu a hovoril som si, že by som chcel tiež tak stáť na pódiu. Zaujal ma tak veľmi a bol tak silným a energickým hudobníkom a tiež perfektným rozprávačom, že som si zaumienil, že v dospelosti budem ako on.
Máš nejakú obľúbenú karaoke pieseň?
- Asi áno. Je to Raining Men.
Tvoj diár je plný turné termínov. V podstate celý vlaňajší rok i tento si strávil na koncertoch. Berieš si so sebou niečo na pamiatku?
- Mám fotku svojich dvoch psov - Lucasa a Grammy. Grammy zomrela v roku 2010. Ten pes mal naozaj ľudské cítenie, bolo na ňom vidno, aký je smutný, keď som si balil veci. Keď zomrela, bolo to akoby som stratil jedného zo svojich najlepších priateľov.
Či si sa naučil o sláve zo sledovania kariéry tvojho otca Julia?
- Pamätám sa, že pre neho pracovali dvaja chlapíci, ktorí nikdy nesledovali jeho koncertné vystúpenia, ale potom ako boli u neho v šatni hovorili mu: "Hej, chlape, to bola najlepšia šou, akú sme ťa videli spraviť." V šoubiznise je jednoduché byť obklopený ľuďmi, ktorí ti hovoria, ako všetko robíš perfektne. V detstve som si vypestoval šiesty zmysel na takýchto ľudí. To mi dalo obrovskú psychologickú výhodu.
Vyrastal si v Miami a stále tu žiješ. Čo na tomto meste miluješ?
- Ľudia si myslia, že sa tu len robia párty a kluby sú na južnom pobreží plné, ale na druhej strane je to tiež tiché miesto. Je to mesto, kde si môžete skutočne užiť vodu, nasadnúť na čln a ísť si zarybárčiť. A voda nie je studená.
Ako trávite nedele, keď ste doma?
- Sedím na gauči a pozerám telku.
Enrique Iglesias na koncerte. Foto: Judita Čermáková
Autor: Spracovala: kag
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
