Domnievam sa, že to má na svedomí fakt, že má toho v hlave tak veľa, čo by chcel stihnúť, že si nedokáže usporiadať všetky fakty a určité veci mu jednoducho vyfučia z hlavy.
A tak sa bežne stáva, že cestuje aj na dlhšie cesty bez dokladov a ja len tŕpnem, kedy nás zastavia policajti s obligátnym: „Predložte doklady potrebné na vedenie a premávku motorového vozidla..."
Z jeho rodného mesta volajú na môj mobil jeho rodičia, že si okrem mobilu, na ktorý sa mu tak nemôžu dovolať, nechal doma aj peňaženku.
Tú spolu so stravnými lístkami necháva položenú na najrozličnejších miestach. Už aj kolegovia si zvykli jeho veci odkladať na bezpečné miesta, aby mu nič nezmizlo.
Nie je ničím výnimočným, ak pod bránou zistí, že si kľúče od bytu nechal v práci. Postup je pritom stále rovnaký. Najprv načrie do pracovnej tašky - a nič. Následne si pretľapká vrecká nohavíc a nakukne do vreciek saka alebo kabáta.
Ospravedlňujúco sa obzrie a vykročí do auta. Prezrie každú priehradku a keď nič nenájde, ostáva posledná možnosť - návrat do práce. To sa po ne vraciame spoločne alebo si krátim čas v neďalekých potravinách nákupom surovín na prípravu večere.
Jeho ementálovú pamäť nemožno zvaliť ani na vysoký vek. Jednak na to ešte roky nemá a jednak sa mu podobné veci stávali i v detstve. Jeho otec musel napríklad často utekať na autobusovú stanicu po lyže požičané zo školy, pretože synáčik ich zabudol v autobuse. Raz sa pre zmenu vrátil z lyžovačky v lyžiarkach, pretože topánky ostali pri vleku, pri ktorom sa prezúval.
Zvykla som si i na veľa mne adresovaných viet zakončených otáznikom. Zvyčajne sa začínajú: „Nevieš, kde som dal...?" alebo „Nevidela si náhodou...?" Jeho krátkodobé straty pamäti sú už bežnou súčasťou života všetkých v jeho okolí. Jeho príbuzní a známi mi kladú na srdce, aby som sa o určité veci postarala ja s ospravedlňujúcim vyjadrením: „Veď vieš, aký je."
Naposledy si po dovolenke nevedel spomenúť na prístupové heslo do počítača. Pri tom, ako ho skúšal, si prístup doň zablokoval. Keďže sa to nestalo po prvý raz, s malou dušičkou volal firemného IT technika. Ten nestrácajúc humor rýchlo vymyslel originálne heslo, ktoré by malo byť mantrou všetkých chronických stratopamätníkov - „Nezabudneš." Je viac ako pravdepodobné, že toto heslo si priateľ aplikuje na všetky možné prístupy.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
