Vratko Rohoň (40), spevák kapely Ine kafe je napriek niekoľkoročnej speváckej pauze na slovenskej scéne už stálym pojmom. So skupinou pripravuje nový album a turné na budúci rok. Nám prezradil ako ho zmenila rola otca, prečo je rád, že ich nehrajú rádiá a kvôli čomu sekol s dopravným lietaním.
Keď sa povie Ine kafe, ľudia si predstavia kapelu, ktorá zažila svoj vrchol pred viac ako 10 rokmi s pesničkami pre tínedžerov. Prečo by vás mali počúvať aj dnes?
„Treba sa opýtať ľudí, prečo sú pod pódiom a prečo spievajú naše pesničky. Na to nie je rovnica, ako zaujať teraz a ako vtedy. Je tu ďalšia generácia ľudí, ktorí prežívajú to, o čom sú naše hity, chodia na strednú, prežívajú tie stredoškolské roky. Potom sú tu ľudia po 30–ke, ktorým Ine kafe ostalo v srdiečku a nosia ho tam. Keď sme začínali byť známi pred 15 rokmi, chodili na nás väčšinou takí tínedžeri. Dnes máme 40 rokov a publikum máme pestrejšie. Vzadu sú tí štyridsiatnici, ale to chápem. Ja keby som dnes išiel na Metallicu, tiež nejdem do prvého radu, ako keď som bol mladší, ale som vzadu. V strede sú 25–roční a vpredu 15–ročné decká, pre ktoré je to teraz aktuálne. Je výborné, že počúvajú rockovú muziku. Sme radi, že tých mladých máme stále vpredu a že nie všetci počúvajú len hip-hop.“
Vy ste rocková kapela?
„No určite nie hip-hopová.“
To nie, ale zniete skôr tak punkovo.
„Sme rocková kapela, ktorá miluje punkrock. Nie typicky sockoidná punková kapela, ale normálna punkrocková. A máme piesne, ktoré idú aj do metalu.“
Neomrzelo vás ešte hrať stále dookola tie najväčšie hity?
„Ľudia to chcú počuť, zaspievať si s nami, tak to hráme, bez diskusie. Ten hit môžeme hrať aj miliónkrát. Pokiaľ ho ľudia chcú, budeme ho hrať.“
Niektorým známym piesňam ste aj trochu pozmenili melódiu.
„To prichádza rokmi. Inak sme vnímali hudbu vtedy, keď sme začínali a inak dnes. Tie staré veci si len tak trošičku jemne upravujeme. Skôr, aby to malo väčšiu dynamiku, aby to ľudí viac bavilo. Ale stále sme Ine kafe - rytmické slová a silný refrén.“
Pripravujete nový album. O čom bude?
„Sme to stále my, nie je to iná kapela. Stále je to Ine kafe. Sme identifikovateľní pre ľudí, ale je to trochu tvrdšie ako predošlý album.“
Album sa bude volať Nevhodný typ. V ktorých oblastiach ste vy nevhodný typ?
„Vo všetkých. Pri ženách, autách...“
Pri ženách? Veď máte dlhoročnú partnerku.
„Áno, ale nikto nehovorí, že ona si o mne myslí, že som na to vhodný. Ja som pre ženy úplne nevhodný. Aj pre spoločnosť. Nie som typ, ktorý je každý víkend doma, nejazdím na dieslových autách, nemám doma televízor, nepozerám reklamy, mám svoje názory, ktoré sa nezhodujú s názormi drvivej väčšiny ľudí. Sme rozdielni, iní, preto má Ine kafe iné texty ako ostatné kapely.“
Nemáte televízor. Počúvate aspoň rádio?
„Nie, lebo som nenašiel zatiaľ na Slovensku žiadne rádio, ktoré by bolo dobré. Páči sa mi iba rádio Rocková republika, ale na Myjavských kopaniciach, kde bývam, nemá dosah. Celoplošné rádiá hrajú stále dookola a doaleluja len ľahký stredný prúd. Ten mnohokrát nie je zlý, ale mali by to striedať. Ja si osobne myslím, že napríklad Rihanna je fantastická speváčka, má okolo seba najlepších producentov, ale nemôžem počúvať iba to a desaťkrát denne.“
Nie ste naštvaný, že rádiá nehrajú vás?
„Je mi to ľúto. Jednak, že prichádzame o určité zdroje, ktoré človeku dobre padnú. Vedel by som si predstaviť, že by som nemal tri gitary, ale dvadsať. Tiež by som chcel, aby mi niekto vyrobil model gitary zvlášť pre mňa, ale viem sa uskromniť. Mám dom s piatimi izbami, nepotrebujem vilu s 50 izbami. Ale je mi ľúto aj tých ľudí, že majú naservírované stále to isté. Mnohí ľudia si myslia, že slovenské kapely sú iba Peter Bič project a Desmod a že sa tu hrá iba tanečná hudba alebo hip-hop. Pritom je tu obrovská a veľmi kvalitná rocková a punková scéna. Veľmi veľa skupinám rádiá aj ublížili. Tým, že ich hrali stále dookola, až sa úplne prepočúvali a zhnusili ľuďom. Tým pádom je to pre nás lepšie. Keď niekde prídeme, sme takým osviežením. Dali sme vonku klip Nevhodný typ a za dva týždne mal 100–tisíc videní, čo je úžasné. Som rád, že nie sme žiadna prevarená kapela.“
Koncert na festivale pri Snine ste odohrali s ukrajinskou vlajkou na pódiu. Prečo?
„Je to moja forma podpory Ukrajiny. Nie som ani na americkej, ani na ruskej strane. Som na strane krajiny, v ktorej sa bojuje a krajiny, ktorá má svoje hranice, do ktorých by sa podľa mňa nemalo zasahovať. Ľudia na Ukrajine chcú žiť v normálnom svete, kde funguje internet bez cenzúry, kde sa dá normálne cestovať. Chcem, aby sa k Ukrajine nesprávali ako ku kusu handry, ale aby rešpektovali jej hranice a aby tam zbytočne nezomierali ľudia. Aby sa to vyriešilo diplomaticky. Lebo to nie je boj medzi Ukrajinou a Ruskom, ale medzi Ukrajinou a Sovietskym zväzom.“
Aj pre to niečo aktívne robíte?
„My sme kapela a vyjadrujeme verejne svoj názor tak, ako to umelci robia. Tým vyvesením vlajky napríklad. To neznamená, že teraz pôjdem bojovať na Majdan.“
Prekročili ste 40–ku, kapela má 20 rokov. Je niečo za tie roky, čo vyslovene ľutujete?
„Pokiaľ nejde o život, nejde o nič. Aj keď som urobil nejakú chybu, poučil som sa z toho a prešiel do ďalšieho levelu už poučený. Nič by som neurobil ináč, je to dobré tak, ako to je. Som šťastný, že hráme aj po 20 rokoch. Je 999–tisíc dôvodov, prečo sa rozísť a vždy až ten miliónty zaváži. My sme prežili, za čo som veľmi vďačný. Hlavne keď vidím, koľko kapiel zaniklo alebo stratili svoju tvár.“
Mali ste pochybnosti, či niečo dokážete alebo ste si boli istí, že kapela bude úspešná?
„V tej dobe to bolo úplne inak. Borili sme sa s problémami ako elektrika, peniaze, telefóny, nemali sme auto, vozík ani poriadne nástroje. Raz sme išli vlakom do Prahy s aparatúrou v rukách, keď bolo mínus 10 stupňov, to bolo niečo príšerné. Podstatné je vydržať. To je aj môj odkaz pre všetky mladé kapely. Tie si urobia ofiny, číro, dlhé vlasy alebo nagélovaného ježka a myslia si, že sú kapela. Ale to nie je o imidži, len o tvrdej drine.“
V hudbe ste mali prestávku kvôli letectvu. Ako je to s vaším lietaním teraz?
„V rámci projektu Air Ine kafe beriem fanúšikov na vyhliadkové lety. Od veľkého dopravného lietania som si dal pauzu, lebo hrám s kapelou. Keď je sezóna v muzike, je sezóna aj v letectve, tak som si musel vybrať. Teraz pár rokov budem hrať s kapelkou.“
K lietaniu sa teda ešte vrátite?
„Lietanie je oveľa väčší zlodej času ako kapela. Hlavne kvôli rodine. To by som bol niekoľko mesiacov na iných kontinentoch.“
Domov vás zrejme láka hlavne kvôli trojročnej dcérke. Ako vás zmenilo otcovstvo?
„Človek si uvedomí tie pravé hodnoty. Je to úžasné. Mám krásnu zdravú malú dcéru Lindu. Je úplne perfektná.“
Čo ste sa vďaka nej naučili?
„Nejako sa mi obrúsili hrany. Určite by som nebol dobrý otec, keby som mal 20 rokov. Nebol som v živote vtedy nejak usmernený. Proste chalan do tridsiatky je fakt sprostý. Ja som bol taký istý. Baby sú na tom lepšie, určite sú aspoň 10 rokov dopredu pred chalanmi, aspoň čo sa týka rodičovstva. 30–ročná žena je úplne iný rodič ako 30–ročný otec.“
Boli ste v lete na dovolenke?
„Nie, nebol som na dovolenke už 12 rokov, lebo som na ňu nemal čas. Doviezol som na ňu síce tisíce ľudí, ale ja sám som už dávno nebol. Teraz hlavne dokončujeme nový album, robíme klipy. Sme zaviazaní vydať album.“
Nechýba vám len také ničnerobenie na pláži?
„Rád by som išiel k moru, to je svätá pravda. Ale nezruším kvôli tomu koncerty. Hudba je priorita.“
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
