Adam Ďurica sa zviditeľnil účinkovaním v historicky prvej šou Slovensko hľadá SuperStar. Aj keď sa hudbe venoval pred šou, aj po nej, počuť o ňom až posledné roky. Posledných pár mesiacov mal skutočne plodných, rádiá dodnes rotujú singel Neľutujem aj dueto so Zuzanou Smatanovou Miesta a už pracuje na novinke.
„Je to opäť jedno vyznanie. Aj v klipe som ho chcel zvýrazniť a ukázať, aké je šťastie mať dobre fungujúci vzťah,“ vysvetľuje spevák.
Mandolínu napísal pre svoju dlhoročnú priateľku Kiku, o ktorej však zo zásady nerozpráva.
„Vzala to veľmi milo, ona vedela, že pesničky, ktoré skladám, sú pre ňu. Také pesničky jednoducho prídu, keď je človek šťastný. Bude ich viac,“ smeje sa Adam.
Sníva reálne sny
Klip k singlu Mandolína vznikal v troch slovenských mestách. Prvé zábery sa natočili v Košiciach, tvorivý tím pritom obehol celé mesto, od Hlavnej ulice až po gymnázium M. R. Štefánika.
„Košice sú pre mňa tak trošku symbolické. Mám to tu rád, je tu naozaj krásne. Chceme využiť atmosféru tohto miesta.“
Keďže je klip symbolickou cestou, začalo sa na východe, pokračovalo v Banskej Bystrici a končilo v Bratislave. Umelci mávajú často megalomanské sny. Adam Ďurica pri námete klipu zostal pevne nohami na zemi.
„Prvotný nápad bol môj, piloval som ho s režisérom Mirom Remom a Marekom Kučerom, ale stretli sme sa traja realisti. Hneď sme vedeli, čo je zrealizovateľné a môže sa vydariť.“
V Mandolíne bude účinkovať Adam, na pomoc si však prizval aj dve sympatické slečny, jednu z mäsa a kostí a druhú z dreva.
„Samozrejme, že si tam zahrá mandolína, ale napríklad aj gymnazisti a kopec dobrých ľudí, ktorí rozumejú, o čom spievam a vedia sa z toho tešiť.“
O láske a o živote
Aj keď sa jeho životné šťastie odrazilo už na dvoch pesničkách po sebe, je dosť možné, že tá ďalšia už bude o niečom inom.
„Sám neviem, kam ma to všetko zavedie. Nejaké piesne sú, nejaké sa stále vynárajú, ale to, ako to bude vyzerať vo výsledku, stále neviem. Z niečoho mám fragmenty, niektoré sú bez textu, ale sú nielen o láske, ale aj o živote.“
So životom súvisí aj svadba, ktorá by v prípade dlhoročného vzťahu mohla pripadať do úvahy, no Adam sa pri tejto téme len vykrúca: „Nechcem to vôbec rozoberať. Nevravím ani áno, ani nie,“ uzatvára túto tému sympatický mladík.
Pán inžinier
Adam Ďurica je vyštudovaný inžinier integrovanej bezpečnosti práce. Keby nerobil hudbu, kontroloval by prilby na hlavách robotníkov a núdzové východy. Aj keď táto vysoká škola nemala s hudbou spoločné ani ň, Adam sa nesťažuje.
„Roky strávené na škole boli moje najlepšie. Aj tak som vedel, že chcem vždy robiť hudbu a aj ju robím.“
Voľný čas mu teraz napĺňa najmä koncertovanie a priateľka, no slabosť má aj pre pingpong. Dokonca ho istý čas aj súťažne hrával.
„Už na to teraz nie je veľa času. Stále ma baví ho hrať, aj kamaráti mi vyvolávajú, kedy už konečne prídem a dáme si kolečko.“
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
