Z herečky Keira Knightley (29) na prvý pohľad sála povestná typická britská rezervovanosť. Opak je však pravdou. Kým jej ostatné kolegyne by vraždili pre Oscara alebo Zlatý glóbus, ona má skôr stres z toho, ako by sa strápnila pri ďakovnej reči. Prezradila aj, ako prežiť život s tou pravou životnou polovičkou, stačí si vraj len dobre vybrať.
Dalo by sa povedať, že vám tridsiatka klope na dvere, narodeniny máte v marci budúci rok. U ženy to býva symbolický zlom v jej živote. Ako je to u vás?
- Nebojím sa tridsiatky. Pretože, aby som bola úprimná, v dvadsiatke to veľmi veselé nebolo. A potom, od 25-ky to bolo lepšie a lepšie.
Čo pre vás znamená vyšší vek?
- Prináša vnútorný pokoj a spokojnosť. Možno je to tým, že sa prestanete toľko starať o to, kde by ste už mali byť a čo si myslia ostatní ľudia. Všetko sú to sračky, pre ktoré budete skoro nešťastní.
A nebojíte sa ani toho, že vekom sa mení vzhľad?
- Odo mňa by bolo hlúpe hovoriť, že môj vzhľad nehrá v mojej kariére žiadnu úlohu, pretože očividne hrá. Vďaka nemu ma napríklad oslovil Chanel. Ale je tu množstvo ďalších vecí, ktoré by som dosiahla bez ohľadu na vzhľad. Myslím, že je to v rovnováhe.
Nedávno ste sa vydávali za rockera Jamesa Rightona. Ako si s odstupom času spomínate na svadbu?
- Bol to skvelý deň s množstvom zábavy. A áno, byť vydatá je výborné. Stačí si vybrať jedného člena rodiny a ja som si vybrala dobre.
Predtým ste mali nejaký čas vzťah s hercom Rupertom Friendom, vyzerali ste byť nerozluční, kde nastala chyba?
- Rozišli sme sa, ale tak tie veci proste idú. Jediné, čo človek môže robiť, je zmieriť sa s tým. Boli sme spolu skutočne dosť dlho - tri roky a taký rozchod potom, samozrejme, bolí.
Čo vás na mužoch priťahuje?
- Hľadám vždy niekoho, kto aspoň trochu premýšľa, s kým sa môžem dobre porozprávať a rovnako tak dobre pohádať, kto ma vždy odhadne a rozosmeje ma. A musí mať dobré topánky.
Keby ste povedali úsmev, ruky, postavu, to by som asi pochopila, ale že musí mať chlap dobré topánky, to je prekvapenie...
- Som posadnutá topánkami. Ak objavím pár pekných topánok, do ktorých sa zamilujem a nemajú moju veľkosť, aj tak ich musím mať. V mojom dome nie je príliš veľa nábytku, ale je v ňom veľa topánok.
Na spoločenských akciách sa objavujete v šatách luxusných značiek, v súkromí vraj skôr preferujete zanedbaný štýl. Prečo?
- Som tak trochu šmudla a vždy som bola. Keď som bola mladšia, nezaujímala som sa o módu, takže pre mňa je to svet, v ktorom som nikdy nechcela byť.
Čo najradšej nosíte?
- Voľné nohavice a traky by som nosila najradšej každý deň, keby som mohla. Nikdy nenosím šaty, keď robím rozhovor. Radšej by som prišla v nohaviciach na traky. Mojím najobľúbenejším kúskom v šatníku je pruhovaný sveter, ktorý mi mama kúpila, keď som mala jedenásť rokov. Chcela som ho, pretože vyzeral ako sveter, ktorý nosil Kurt Cobain.
Keď ste s herectvom začínali, médiá vás pranierovali s otázkami, či skutočne máte herecký talent, nezaobišli sa ani bez otázok typu, či netrpíte anorexiou. Ako ste to vnímali?
- Dlho som musela robiť rozhovory o tom, že som zlá herečka, anorektička, že ma ľudia neznášajú, čo je pre dospievajúce dievča hrozná vec. Nič vo svojom živote neľutujem, nič by som neurobila inak, ale prejsť si tým bolo ťažké.
Po vašich skúsenostiach by ste boli rada, keby vaše dieťa prišlo na chuť herectvu?
- Na sto percent by som mu povedala, že to nemá robiť. Na 150 miliónov biliónov percent by som sa ho od toho snažila úplne odradiť. Tínedžerské roky by sa mali prežiť v súkromí. Mali by ste chodiť von a strašne sa opiť, zažiť absurdné situácie, robiť chyby. O tom ten vek je a malo by sa to odohrávať v súkromí.
Na vzhľad si veľmi nepotrpíte. Občas sa stáva, že producenti chcú upraviť aspoň na reklamných letákoch k filmom postavy herečiek. Súhlasili ste niekedy alebo súhlasili by ste s niečím takým?
- Už som mala podobnú skúsenosť a bola by som veľmi nerada, keby sa niečo podobné zopakovalo. Keď som po prvý raz videla plagát k filmu Kráľ Artuš, neverila som vlastným očiam. Nielenže som mala úplné iné proporcie v oblasti hrudníka, ale výsledok bol okrem toho aj dosť smiešny. Bola som zdesená. Úprimne hovorím, že by som s takou prasačinou nikdy nesúhlasila. Musela som sa smiať. Mala som prsia, ktoré mi padali ku kolenám. Povedala som si, že ich asi nezväčšili, ale natiahli. Vyzeralo to, ako by som mala prsia svojej babičky. Grafici potom museli plagát prerobiť, aby som mala prsia také, aké sú aj v skutočnosti.
Pri natáčaní ktorého filmu ste sa museli veľmi premáhať?
- Pri Nebezpečnej metóde. Pred erotickými scénami som si pomáhala alkoholom, pred natáčaním to bola vodka, po ich skončení šampanské. Mali sme maximálne asi jeden alebo dva poháriky. Vodka bola na upokojenie nervov. Potom sme si dali šampanské, vlastne sme pili dosť veľa šampanského. Vodka a šampanské boli dobrá kombinácia.
Považujete sa za múdru?
- Niekedy sa naozaj cítim veľmi hlúpo a niekedy zase, že som v poriadku. Ale občas prídu chvíle, keď sa cítim neuveriteľne hlúpo.
Vyzeráte podľa vás rovnako v skutočnosti ako na obrazovke?
- Na obrazovke ste inak nasvietení ako v skutočnosti a vždy hráte inú osobnosť. Závisí to od charakteru, ktorý stvárňujete. Ak máte stvárniť nádhernú lady, musíte sa usmievať určitým spôsobom, držať hlavu určitým spôsobom, ale to všetko vám povedia.
Máte radosť zo svojho úspechu?
- Áno a aj nie. Uspela som ako veľmi mladá. Ale časom som zistila, že chuť úspechu je mätúci a mám z neho aj viac obáv. Už ani necítim, že si ten úspech zaslúžim.
Nie ste znechutená, že ste veľa ráz boli nominovaná a nevyhrali ste?
- Nie. Neviem si predstaviť nič viac desivé ako vyhrať, pretože potom sa musíte postaviť a predniesť reč. To by som určite pokazila.
Autor: Spracovala Kag
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
