Koniec. Zomieram. Nevládzem dýchať, najradšej by som si vytrhala všetky zuby, do krku strčila záchodovú kefu a mozog mi postupne vytečie cez nos, prípadne cez očné buľvy. Som totiž strááášne chorá. Mám chrípku, tak ma ľutujte.
Fáza číslo 1
Nespím, nejem, nepozerám telku, nečítam. Keď ležím, všetky hlieny mi stekajú do hrdla a dusím sa. Keď sedím, odkväcáva mi hlava, v ktorej mi hučí ako po najlepšom fláme. Slzami by som mohla zavlažovať záhradku, tekutinkou z nosa kvety na balkóne. Nič nepomáha. Cucám horúci čaj, chce sa mi vracať, naraz sa potím a mám zimnicu. Chcem, aby všetci vedeli, ako som na tom hrozne zle a starali sa o mňa. Haló, tu som, noste mi pomaranče, ktorých chuť aj tak nebudem cítiť, varte mi zázvorový čajík s citrónom a hlavne sa ma každú chvíľku pýtajte, či niečo nepotrebujem. Som ako milé malé bezbranné zvieratko.
Fáza číslo 2
Ešte stále nespím, do brucha som si zvládla natlačiť hrsť piškót, telku som už zapla aspoň ako podmaz a ako-tak čítam komenty na Facebooku. Mám pocit, že už choroba ovládla celé moje telo, aj otočenie na posteli mi spôsobuje fyzické utrpenie. Lenže pozor, ležím tretí deň, a to je nemysliteľné. V poloagónii ma začínajú mátať pracovné termíny, pri pohľade do zrkadla mi napadla hriešna myšlienka nezrušiť termín u kaderníčky. Veď keď budem v kresle mlčať a nechám si slnečné okuliare, možno uverí, že je to alergia. Napokon zvíťazí moje normálnejšie ja, ostávam ležať ako lazár, no nalakujem si aspoň nechty. Necítiť smrad je super. Lenže haló, ľudí už tak nebaví sa o mňa starať, a to sa mi nepáči. Bezbranné zvieratko sa dožaduje pozornosti.
Fáza číslo 3
Čo malo nohy, to zutekalo. Inak by ma prizabilo. Začínam byť neznesiteľná. Nudím sa, a to je čistá smrť. Začína mi vadiť smietka na koberci a najradšej by som vypratala celý byt. Mám depku, že vyzerám ako mŕtvola, tak sa namaľujem. Chcem niečo pekné na seba, lenže výplata bude kvôli chorobe pekne o ničom. Aj by mi už možno chutilo, lenže keďže nedostanem stravné lístky, pekne budeme celá domácnosť na suchároch aj ďalej. Poznám už všetky vzťahy v telenovelách i všetky teleshopingové vychytávky. Rozprávam sa už aj s kvetmi v črepníkoch a nesmierne ma rozčuľuje, že na mňa všetci kašlú. Z bezbranného zvieratka sa vykľula opacha, ktorú chcete uspať injekciou (to zjemňujem len pre zelených, v skutočnosti by ste ma najradšej rovno zahrdúsili.)
Po týždni som späť. Hurá civilizácia, vivat normálny život. Ráno pozdravím aj neznesiteľnú susedku a teším sa do roboty. Keby chrípka trvala dlhšie ako sedem dní, bola by som už na druhom svete. Nie kvôli bacilom, ale polovičke. Teraz však na ňu niečo lezie, takže ma ešte bude potrebovať.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
