Kto to nevidel na vlastné oči, ten určite neuverí.
Mnohí hubári sa každý rok okrem začiatku hubárskej sezóny a zo svojich úlovkov tešia na pomyselný záver.
Hoci hubám sa v prípade dobrého počasia darí aj neskôr, zberači netrpezlivo čakajú na obdobie rastu podpiniek. Kým dovtedy sa väčšinou zameriavali na tzv. mäsité huby, teda hríby, kozáky či masliaky, podpinky pre nich znamenajú druh vhodný najmä do polievok a na nakladanie. Túto jeseň práve tieto huby zaznamenávajú rekordné nádielky.
"V sobotu som pôvodne plánoval vybrať sa na huby k Ružínu. No keďže som zaspal a už sa mi tam neoplatilo cestovať, aby som nesedel doma, vybehol som aspoň do borovicového lesíka nad Popradskou ulicou. Viem, že tam žiadne veľké úlovky nehrozia, no raz som tam našiel pár kozákov, tak som to chcel skúsiť aj teraz," opísal nám svoj prvý zážitok pán Milan zo Sokolovskej ulice.
Vzal teda košík, šesťročného syna Dušanka a bez veľkého očakávania sa vybral na huby. Len čo vošiel do borovicového lesíka, naskytol sa mu pohľad, o akom snívajú tisíce vášnivých hubárov na celom svete. Kam sa pozrel, tam videl obrovské trsy podpiniek.
"Rástli všade. V hŕbach v tráve, na stromoch i pňoch," spomína pán Dušan. "Priznám sa, že som ostal stáť ako obarený a nedokázal som sa pohnúť. Ten pohľad bol úchvatný..."
Samozrejme, pán Dušan sa po chvíli prebral a začal plniť svoj plastový košík. Keď s tým bol hotový, vyzliekol si bundu a huby začal klásť aj do nej. Potom v tráve našiel igelitku, ktorú tam kedysi ktosi nechal. Naplnil aj tú a potom sa ďalej kochal pohľadom na ten zázrak, akého je schopná iba príroda. Kým odišiel domov, mobilom urobil niekoľko záberov.
"Možno bola chyba, že som tie fotky ukázal aj manželke," priznal neskôr pán Dušan. "Ona ich totiž preposlala kamarátkam a tajomstvo, ktoré som si chcel nechať pre seba, bolo vyzradené. Keď som sa totiž poobede vybral nad Popradskú na druhý záťah, bolo tam toľko ľudí ako na korze."
Napriek tomu odchádzal pán Dušan s desiatkami "kolegov" spokojný. Lesík s veľkosťou okolo troch hektárov bol tak zarastený podpinkami, že nikto neodišiel s poloprázdnym, nieto ešte prázdnym košíkom. A mnohí nie s jedným, ale s tromi či štyrmi.
"Neviem si to vysvetliť," povedal nám známy košický mykológ Karol Satan. "O takom množstve húb na jednom mieste som jakživ nepočul a ani nečítal v odbornej literatúre. Príroda nám opäť dokázala, že je mocná čarodejnica..."
Ak si myslíte, že vybrať sa dnes na Popradskú nemá zmysel, lebo všetky huby sú vyzbierané, mýlite sa. Včera večer pred uzávierkou nám volalo niekoľko hubárov, ktorí sa odtiaľ práve vrátili. Podpiniek tam vraj nechali toľko, že ich nevyzbiera ani stovka ľudí.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
