Operní speváci a speváčky príliš bulvár nezaujímajú. Je však už pravidlom, že v každej generácii sa nájde niekto natoľko výnimočný, že zaujme aj bežného „rádiového" poslucháča hudby. Adriana Kučerová patrí práve k tým výnimkám. Toto nežné žieňa má však v živote oveľa viac zaujímavého, opere sa začala venovať až po prvej vysokej škole a za krátky čas ju spoznal svet. Dnes mama malého Jonáša žije s partnerom Matejom Drličkom a užíva si život. Je živým dôkazom, že keď je vám práca zároveň koníčkom, všetko sa dá skĺbiť k vzájomnej rodinnej spokojnosti.
Svetové publikum si vás užije, no my v Košiciach príliš nie. Kedy ste tu boli naposledy?
- Ani si to veľmi nepamätám, ale myslím, že je to už nejakých šesť rokov.
Čo sa za ten čas zmenilo?
- Zmenilo sa toho na jednej strane dosť a na druhej ani nie. Stále spievam, cestujem, to sa teda nezmenilo. Ale čerstvá zmena je práve tá, že mám dieťatko, trojmesačného Jonáša. Ten si teraz odo mňa vyžaduje najviac pozornosti, ale je to taká najkrajšia a najlepšia zmena, ktorá sa mi za posledné roky stala, respektíve vôbec v živote. V Košiciach som už po dvoch mesiacoch, takže ako vidíte, spievania som sa nevzdala, a tak po trošičke si budem spievať aj počas toho, ako je Jonáško malý. Koľko mi dovolí, toľko budem spievať.
Je to teraz v Košiciach váš prvý koncert od pôrodu?
- Ale kdeže, ja som už spievala pred mesiacom, to nemal Jonáško ani mesiac. Bolo to síce len v Bratislave, nikam som necestovala, takže toto je moje druhé vystúpenie. Ja som aj vedome vzala tieto dve ponuky, lebo sa potrebujem pomaličky dostávať do kondície, keďže v septembri už spievam vo Viedni.
Po troch mesiacoch do kondície? Tak to teda klobúk dolu.
- Ja som si tiež spočiatku myslela, že to bude problém, ale povedala som si, že ak naozaj bude, tak to zruším zo zdravotných dôvodov, ale ak to bude možné, tak to skúsim absolvovať. Vo Viedni ma čaká predstavenie Nápoj lásky, mám tam štyri predstavenia v Štátnej opere, takže musím začať. Ono to v podstate nie je veľký problém, tých pár minút si za deň nájdem, aby som si pocvičila. A s partnerom sa to dá zvládnuť, tú hodinku, dve sa postará, ja ho predtým nadojčím a navyše on veľmi rád počúva. Je zvyknutý z bruška, že som mu vyspevovala, neprotestuje. Spievala som ešte pár týždňov pred pôrodom. Práve keď stíchnem, tak si zvykne poplakať.
Teda to nie je vôbec náročné, zvonku to dokonca vyzerá, že sa váš životný rytmus ani len nespomalil.
- Zvonku asi áno. Samozrejme, starostlivosť o malého mi teraz zaberá najviac času, ale on veľa spinká, takže mám dovolené si aj pospievať, navariť, poupratovať aj sa stretnúť s priateľmi. Všetko sa zatiaľ dá. Uvidíme, dokedy. Samozrejme, keď začne rozprávať, behať a papať takú tú inú stravu... Teraz je to veľmi pohodlné, dám ho na prsník a všetko je vybavené. Od konca septembra mám naplánované už aj vzdialenejšie pracovné destinácie. Zatiaľ ho trénujeme, chodí na výlety do Lučenca k starým rodičom, už bol aj v Chorvátsku na dovolenke. Pár kilometrov má najazdených.
Aké je Jonáško dieťa, podľa vášho rozprávania to vyzerá, že najlepšie na svete.
- Áno, zrejme aj preto, že ani ja nie som nervózna alebo nepokojná. On veľa spinká a keď aj v noci zamrnká, že chce papať, tak kvôli tomu neplače.
Ešte mi povedzte, že ako trojmesačný prespí celú noc.
- No mal už také rekordy, že sedem - osem hodín prespal. Problém je len ten, že jemu začína noc už o ôsmej večer, takže už ráno buntoší, ale zatiaľ sa to dá bez problémov zvládať. Ja som šťastná, tak dúfam, že aj on teda...
Bez pomáhajúceho partnera by to asi také ideálne nebolo?
- Mateja musím naozaj vyzdvihnúť a pochváliť, on bez problémov prebalí, všetko okolo malého zvláda. Jediné s čím má problém je dojčenie, ale to už tiež, keď som spievala v Bratislave, tak zvládol. Malého nakŕmil z fľaštičky.
Hlavným stanom zostáva stále Bratislava?
- Dúfam, že sa to nikdy ani nezmení. Ja som veľmi veľký národovec, zo Slovenska by som nedokázala odísť asi nikdy. Veľa som precestovala, zakúsila som aj iné kraje. Vždy som tam bola tie dva tri mesiace, čiže som mohla okúsiť, ako sa kde žije. Neviem si predstaviť, že by som zmenila svoje bydlisko, stále sa rada vraciam aj k rodičom do Lučenca, či do Hriňovej, kde som vyrastala.
Rozmaznávajú už starí rodičia vnúčika?
- Samozrejme. Všetci ho majú veľmi radi a on je milučký, veľa sa usmieva, je spokojný. No zatiaľ sa s ním veľa nahrať nedá, veď to je malinké bábätko, ale samozrejme, už si ich naklonil na svoju stranu, všetkých.
Viem o vás, že máte veľmi rada prírodu. Stiahla bio a eko vlna aj vás? Látkové plienky, žiadne plienky,...
- Až tak alternatívna zatiaľ nie som, samozrejme, že sa snažím vyhýbať všetkým vplyvom chemických látok. Ja ho napríklad kúpem len v čistej vodičke, nepoužívam ani krémy ani nič, pokožku má stále krásnu. Vyhla som sa aj všetkým liekom, snažím sa len tak organicky všetko. Uvidíme, či to tak pôjde aj ďalej, zatiaľ ho dojčím a budem sa snažiť čo najdlhšie, to je to najzákladnejšie. Ja sa snažím stravovať veľmi zdravo a vyvážene, pestro, neobmedzujem sa v ničom, nemám žiadne také, že to nemôžem, hento nemôžem. Ja jem všetko zaradom, ale teda zdravé veci a Jonáš zatiaľ nemá žiadny problém, takže dúfam, že to takto aj zostane.
U rodičov v Lučenci, ktorí majú záhradku si dosýta užijete bio život.
- Zeleninu a ovocie máme naozaj väčšinou od nich. A čo sa týka mäska, tak maminka pozháňa od známych z domácich chovov. Takže keď mám na výber, tak si naozaj zvolím tú zdravšiu alternatívu.
Je to len môj pocit, alebo ste sa príchodom Jonáša upokojili?
- Myslíte, že už nie som taká roztopašná? Tak určite, že nejaké zmeny nastali, ale mne sa to ani nezdá. Som aj roztopašná, mám aj chvíľky, že som veselá, temperamentná, ale samozrejme, keď si to vyžaduje Jonáško, tak som pokojnejšia. Človek nadobudne pocit väčšej zodpovednosti, aj za iný život. A samozrejme, už nemám dvadsať...
Ale vyzeráte na to.
- Asi je to tým pozitívnym myslením. Ja sa veľa usmievam a nerobím si ťažkú hlavu a problémy z toho, z čoho nemusím. Samozrejme, že prídu do života aj veci a situácie, kedy človek zosmutnie, zvážnie, musí niečo riešiť, ale kým to nie je akútne, tak sa snažím veľmi optimisticky myslieť, byť radostná, usmievať sa, tešiť sa. Tak možno práve to na to vplýva. A určite aj spievanie, to rozradostí aj dušu profesionálneho speváka. V mojom prípade to tak určite je. Snažím sa aj cvičiť, plávať, mám kamarátku, ktorá ku mne chodieva a spolu cvičíme.
Aj vážne úlohy dokážu speváka rozradostiť? Keď v dramatickej opere za týždeň po niekoľkýkrát zomriete, to musí byť fuška?
- Samozrejme, aj keď je to dramatické, zomieram, dejú sa tragické veci a v tom momente som vážna, tak keď sa niečo vydarí a má človek z toho pôžitok, je to radosť. Aj napriek tomu, že je tá úloha tragická. V opere v podstate ani neexistuje ľahký žáner. Možno Mozart, ale aj on je na interpretáciu náročný, či už pre inštrumentalistov alebo spevákov, je to priezračná hudba, ktorá odkrýva všetky nedostatky.
Spievate výborne, s pohybom tiež nemáte problém a na vaše herectvo nepovedal žiadny kritik ešte krivé slovo. Neuvažovali ste nad účinkovaním v muzikáli?
- Nie, nie, ja som k tomu nikdy neinklinovala. Operu som si zamilovala a nemám potrebu nikam inam presedlávať, aj keď na druhej strane ja som naklonená rôznym projektom, kde sa prelínajú žánre. Možno na West Side Story by som sa dala nahovoriť. Bernstein ho v origináli napísal pre opernú speváčku.
Už sa začínate orientovať aj v detskej hudbe, alebo bude Jonáš ďalej odchovávaný na opere?
- No ja som si už nakúpila knižočky, kde sú riekanky a spievanky. To mám veľmi rada, takže mu spievam najmä také.
Už ste stihli absolvovať aj dovolenku v Chorvátsku.
- Predtým už absolvoval cestu do Lučenca, dokonca už bol aj v Levoči, Žiline, zvládal to, tak sme si povedali, že to vyskúšame a spravíme väčšie prestávky. Nakoniec sme stáli dvakrát po pol hodine a boli sme len hore na severe pri Istrii, samozrejme, že do vody ani na slniečko nešiel, len tak trošku sa nadýchať morského vzduchu. Dúfam, že sme mu ulahodili, zvládol to výborne, neprotestoval. Samozrejme, keby sme cítili, že mu to robí problém, že je plačlivý, tak by sme to zvážili. Ja si doprajem každé leto dovolenku, prečo by mal byť Jonáš ochudobnený.
Už je v pláne aj druhé bábo?
- Keď som vyšla z nemocnice, tak som povedala, že môžem rodiť aj zajtra. Bol to naozaj pekný zážitok, aj celé tehotenstvo bolo veľmi pohodové, takže uvidíme.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
