Otázky:
1. Urobili ste niekedy niečo bláznivé, alebo nezvyčajné pre lásku?
2. Mali ste platonickú lásku?
3. Okamih, kedy preskočila medzi vami a vašou životnou láskou iskra? Kedy ste si uvedomili, že ona je tá pravá?
Martin Mňahončák
1. „Oženil som sa! (Smiech.) Pre lásku som určite urobil veľa vecí... Mojej prvej frajerke v živote som napríklad spravil prsteň z púpavy. Mal som vtedy asi sedem rokov a volala sa Katarína. Evidentne je toto meno pre mňa osudové, keďže sa tak volala moja prvá a verím že aj posledná láska.“ (Martinova manželka sa tiež volá Katarína - pozn. red.)
2. „Platonické lásky máme všetci... Keď som bol v puberte, tak som si lepil aj ich plagáty na stenu a bolo ich veľa. Dnes sú pre mňa platonickými láskami ľudia, ktorých si pre niečo vážim. Na škole to bola napríklad pani Dača Turzonovová, ako môj ročníkový pedagóg. A Anička Javorková. S ňou som aj točil jeden čas, dokonca sme spolu hrali aj pár a ona bola, je, aj vždy bude moja veľká platonická láska.
3. „To je veľmi ťažké povedať, lebo my sa s Katkou poznáme už 17 rokov a keď som ju prvýkrát videl, mal som priateľku, dokonca z Košíc. Ony dve vtedy vyzerali ako sestry. Boli úplne rovnaké. Červené vlasy, batikované tričko, roztrhané rifle.... Prišiel som so spolužiakom na internát, sedeli tam a povedal som si wau! Zrejme vtedy preletela aj prvá iskra. U nej to síce trvalo trochu dlhšie, ale vyšlo nám to....“(Smiech.)
Foto: Judita Čermáková
Marek Majeský
1. Ani si nepomínam, že by som urobil až niečo vyslovene šialené. Asi len v mestskom parku som vytrhal hrsť tulipánov. (Smiech.)
2. Pamätám si, bolo to na základnej škole vo štvrtej triede. Za hlbokého socializmu. Zbalil som ju na komiksový časopis Pif, vychádzal v zahraničnej tlači, podpultovo som to mal vybavené a zabralo to. Volala sa Marcela, bývala na Pestovateľskej ulici, chodieval som za ňou na iné sídlisko na bicykli.
3. Neuvedomil som si ten moment. Je to presne o tom, že často špekulujeme, máme nejakú predstavu o vysnívanom partnerovi a život zamieša karty a prinesie niečo celkom iné. Keď sme sa s Jankou spoznali, vôbec sme netušili, že spolu napokon zakotvíme.
Foto: Judita Čermáková
Lenka Barilíková
1. „Ja som v podstate asi blázon v dnešnej dobe, keďže už 22 rokov žijem v harmonickom vzťahu. Myslím, si, že je to dosť vzácne aj v brandži, v ktorej sa pohybujem. A bláznivé? Ja som bola rozhodnutá, keď som stretla svojho manžela, že už budem len jeho manželkou a že už nikdy v živote nič iné robiť nebudem, budem sa starať o rodinu a o deti.“ (smiech)
2. „Určite áno. Myslím si, že tým prešlo každé dievča. Hviezdy to neboli nikdy. Bol to jeden chlapec, ktorému moja sestra šila šuštiakovú bundu a šuštiakové gate na lyžovačku. Mala som vtedy štrnásť rokov a volal sa Tomáš. Chodieval k nám, so sestrou boli kamaráti, nikdy spolu nechodili, ale mne sa veľmi páčil. Bol to veľmi pekný, vysoký chlapec, mal nádherný úsmev a nosil okuliare.“
3. „Ono to bolo strašne dávno, ešte cez školu. My sme spolu skúšali jednu hru (manžel Karol Spišák) a vtedy to poriadne zaiskrilo.“
Autor: nov, mal, nit
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
