Plánujete ďalšie deti?
- Keby som nemala toľko hudobných projektov, bola by som už zase tehotná. Rada by som s Gerardom mala osem alebo deväť detí, vlastný futbalový tím. Teraz som však vyťažená pracovne, priateľom aj synčekom, takže ďalšie dieťa v dohľadnom čase asi neplánujeme.
Čo sa vám ešte páči na tom mať deti?
- Dojčenie. Je jedným z najlepších zážitkov môjho života. Milujem to! Nemôžem prestať! Myslím, že budem dojčiť až kým pôjde na vysokú, som závislá. Zrejme mi to pomohlo aj so zhadzovaním kilogramov, ktoré som počas tehotenstva nabrala.
Ako sa vám zmenil život po narodení syna Milana?
- Predtým som bola zvyknutá krúžiť okolo nejakého nápadu, ale od toho času, čo sa narodil, na to nemám čas, musím sa ponáhľať domov, takže mi pomohol sústrediť sa. Keď máte deti, keď cítite ich lásku, vnímate svet s mierom. Chcete všetkým hovoriť len dobré správy a zdieľať so všetkými to, ako sa cítite šťastní. To, že som sa stala matkou, ma prinútilo spomaliť a preorganizovať si život tak, aby som si dokázala nájsť čas na všetky veci, ktoré milujem, ako je hudba, filantropia a materstvo.
Vyhýbajú sa vám ako matke stresy?
- Je to prekvapujúce, lebo všetci si mysleli, že budem jednou z tých hysterických matiek, ale cítim, že už nie som taká nervózna.
Vy ste nikdy nepatrili k ženám posadnutým chudnutím. Po pôrode syna Milana ste síce zhodili, ale ženské krivky vám ostali. Páči sa to vášmu priateľovi?
- Gerard má radšej mäso ako kosti. Nemá rád vychrtliny. Takže sa nemusím báť. Aj môj otec hovorí, že nie je nič lepšie ako kosti obalené mäsom. Preto sa mu páči, že je moja mama trochu bacuľatá. Nikdy nebola pod tlakom, aby sa dostala na pôvodnú váhu a nikdy to ani neurobila.
Čo vás udržuje vo forme?
- Na cvičenie teraz nemám veľa času. Cvičím zumbu. Je naozaj skvelá. Tiež počas tehotenstva. Cvičila som ju takmer do pôrodu. Teraz už nemám čas cvičiť. A keď mám voľno, chcem byť s Milanom.
V klipoch vždy ukážete niečo zo svojho tela. Rada sa predvádzate?
- Ľudia si myslia, že rada predvádzam svoje telo. To ale nie je pravda. Ja iba tancujem a tanec si vyžaduje tieto pohyby. Okrem toho verím, že najkrajšia časť môjho tela je mozog. Jedného dňa si ľudia uvedomia, že nie som len dievča s pekným zadkom.
Neprekážajú vám novinárske otázky "na telo"?
O súkromnom živote hovorím aj na verejnosti, prečo nie. Nemám čo skrývať. Môj život je ako pohár vody, celý priehľadný. Súvisí s tým aj heslo, ktorým sa riadim - hovoriť veci na rovinu. Radšej mám škaredú pravdu, ako peknú lož.
Pochádzate z Kolumbie, ktorá je silne nábožensky založenou krajinou. Vy veríte v Boha?
- O jeho existencii som pochybovala v čase, keď som stretla Gerarda. Myslím si, že ak sa dá dokázať existencia Boha, je to možné len prostredníctvom lásky. Dokonca som na chvíľu stratila vieru, stávala sa zo mňa agnostička. Bolo to pre mňa ťažké, lebo som vždy bola veľmi nábožná. Niekoľko rokov som si hovorila, že Boh neexistuje, možno preto, lebo som necítila lásku tak, ako by som mala. A zrazu som stretla Gerarda a vyšlo slnko.
Čomu vďačíte za vaše stretnutie?
- Nikdy nezabudnem, že vďaka futbalu som stretla svoju životnú lásku. Ak by neboli majstrovstvá sveta, potom by tu nebol ani môj syn Milan.
Pociťujete nejako desaťročný vekový rozdiel medzi vami a Gerardom?
- Povedala by som, že u nás doma sú sily vyrovnané. Ak chcete, aby vzťahy dlhodobo fungovali, musíte vedieť robiť kompromisy. Byť silný pre mňa znamená, že sa dokážete ovládať a viete používať svoje silné stránky tak, aby ste pomocou nich dosiahli veci, ktoré sú pre vás dôležité - v mojom prípade je to čas strávený pomocou iným.
Je pravda, že ste Gerardovi napísali viacero piesní?
- Pre Gerarda som napísala už mnoho ľúbostných piesní. Nikdy to však nebude dosť. Myslím, že si ich zaslúži milión.
Aké je to mať doma futbalistu? Obaja máte zrejme veľa práce. Dokážete sa zladiť?
- Futbalisti sú ako vojaci, nemôže cestovať a odísť so mnou. Snažím sa prísť na to, ako si zariadim ďalšie turné. Chýba mi, keď som preč, a bábätko je ešte malé. Niekedy sa cítim previnilo.
S veľkou slávou prichádza aj zodpovednosť. Ako to vnímate vy?
- Bola by som naivná, ak by som si myslela, že s mojou kariérou nesúvisí aj istá miera zodpovednosti. Nechcem sa len objavovať na stránkach bulváru a magazínov. Vďaka sláve mám možnosť meniť a upravovať verejnú mienku, pokúsiť sa upozorniť verejnosť na problémy, ktoré má Latinská Amerika. Presvedčiť ľudí, aké je napríklad dôležité vzdelanie pre deti žijúce v Latinskej Amerike. Preto nechcem len sedieť a nechať sa fotiť, prípadne kamerovať. Môžem aj niečo zmeniť, byť aktívna, viem, že to musím urobiť, pretože deti rastú rýchlo a ak by sme váhali, bolo by neskoro.
Máte vybudované silné sociálne cítenie, už ako mladá ste sa aktívne zapájali do charitatívnych akcií. Odkiaľ čerpáte inšpiráciu?
- Ak sa narodíte a vyrastáte v krajine plnej množstva sociálnych neprávostí, ak vyrastáte s pocitom beznádeje a nechuti k všetkému, chcete zmeniť túto smutnú realitu. Som optimistka, verím, že existujú východiská a možnosti ako tieto problémy vyriešiť. Uvedomujem si, že existuje obrovské množstvo ľudí, ktorí nemajú nič a potom je tu zopár ľudí, ktorí majú všetko - viac, ako si môžu užiť. Som presvedčená, že tieto priepastné rozdiely možno prekonať vzdelaním.
Španielčina je romantický jazyk, lásku popisuje krásne. Čo by ste povedali o angličtine?
- V španielčine sa môžete viac obšmietať okolo pointy, angličtina je oveľa priamejší jazyk. Preto je tiež biznis jazykom. V angličtine dokážete tromi slovami poslať veľmi významné posolstvo, v španielčine potrebujete použiť viac slov. Ale romantický môžete byť v oboch jazykoch.
Takže je aj angličtina pre zamilovaných?
- Pre mňa je vyjadrenie pocitov a emócií v angličtine niečo ako dobrodružstvo. Dokážem myslieť v angličtine, ale cítim v španielčine.
Ako to myslíte?
- Dokážem sa zhovárať so svojím právnikom alebo manažérom po anglicky, ale keď som rozčúlená, som rozčúlená v španielčine, plačem v španielčine. To bola pre mňa obrovská výzva, vyjadriť resp. preložiť emócie do angličtiny.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
