edok, nechávam radšej v drogérii. To ja som ten spotrebiteľ, ktorý sa s nadšením vrhá na produkty desať v jednom.
Napríklad, také holenie nôh ma vyslovene otravuje. Samozrejme, že nechcem chodiť po svete ako ľudoop a samozrejme, že moje chĺpky nepatria k tým pár percentám, ktoré netreba holiť, lebo sú ultrakrátke a ultrablond. A tak každý večer stojím pod sprchou a s klipkajúcimi očami holím a holím.
Ostatný víkend som si povedala dosť. Po varovaní kolegýň, že epilátor je horší ako stredoveké mučenie španielskou čižmou, som teda siahla po vosku. Prvú zoznamovaciu párty sme mali na strednej škole. Skutočne to v kúpeľni vyzeralo, akoby som mala najväčší opijáš v živote, keďže som po prvom strhnutí voskového pásika jačala, akoby ma na nože brali. Prezieravo som teda vypeckovala hudbu, nohy chladila ľadovou kolou a následne ich dezinfikovala vodkou. Pripúšťam, že to mohlo vyzerať ako na sadomaso večierku, ale dala som to a spolužiačkam som mesiac ukazovala, že to fakt funguje. Len ten prah bolesti keby sa dal zvýšiť.
Ale kdesi som čítala, že depilácia teplým voskom je oveľa znesiteľnejšia. Tak reku vyskúšam, tá vidina neholenia nôh mesiac má privádzala do extázy. I kúpila som škatuľku tri v jednom (vosk, pásiky, špachtlička) a rozhodla sa stráviť príjemnú nedeľu. Vopchala som nádobku do hrnca s horúcou vodou, keď sa ani po desiatich minútach nič nedialo, podpálila som pod ním horák plynového sporáka a hneď sa to rozhýbalo. Vosk sa roztekal, voda bublala a logickú hádanku, ako vytiahnuť ohýbajúcu sa nádobu ponorenú v horúcej vode som vyriešila naberačkou. Blbý nápad. Polovička vosku opustila domovský prístav a rozliala sa ako Niagarský vodopád pekne dole linkou, po spodných dvierkach až na podlahu.
Polovica zostala zachránená, takže misia aj napriek problémom mohla pokračovať. Napatlala som skúšobne vrstvu teplého zázraku na nohu, priložila bavlnený pásik, strhla a... Nič, jednoducho vôbec NIČ. Žiadna bolesť, žiadny vytrhnutý chlp. Skúsila som o desať centimetrov ďalej a opäť to isté. Zato vosk som vďaka nemožnej nanášacej špachtličke mala na päte, na stoličke, kde som mala nohu vyloženú, na dlažbe, radiátore, na čele aj ramene. O prstoch zlepených dokopy sa ani neoplatí zmieňovať. Od nedele milujem žiletky, nekonečnou a vrúcnou láskou.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
