zárukou výbornej zábavy a skvelých evergreenov. Sama stále nedokáže uveriť, že je na scéne toľké roky, okrem svojej ctižiadosti za to vďačí aj fanúšikom.
Spievať začala na gymnáziu. V roku 1964 sa ako mladá žabka zúčastnila súťaže Hľadáme mladé talenty v pražskej Lucerne. Ako inak zvíťazila: „Viem, že som mala strašnú trému. Palce mi prišla držať celá moja trieda z gymnázia v Chrudimi vrátane triednej učiteľky. A ocino mi povedal: „Prosím ťa, spievaj si len tak pre radosť, vôbec nepremýšľaj o tom, kto tu je alebo kto ťa bude počúvať,“ spomína Vondráčková. Odvtedy ubehlo päťdesiat rokov a jej hviezda stále žiari.
Spievať neprestane
„Ani mi to nespomínajte. Sama by som si to ani neuvedomila, ale pripomínajú mi to ľudia okolo. Na druhej strane je však možno obdivuhodné, že sa stále, aj napriek tomu spomínanému počtu rokov, držím nad vodou. Stále cítim záujem publika a tie krásne vety na moju osobu, čo neustále počúvam! To ma vždy nabije a hovorím si, že to stojí za to,“ teší sa priazni. Bez nej by to nešlo, no nešlo by to ani bez ctižiadosti, obrovského talentu, ale aj kúska šťastia. „Neúspech ma vždy mrzí a snažím sa ho eliminovať nie tým, že by som ho zhodila na niekoho iného, ale prácou na sebe samej.“ Jedným dychom, ale dodáva, že na ceste hore je potrebná aj disciplína. „Bola som k nej vedená už od mladosti. Rodičia mňa aj súrodencov viedli aj k pracovitosti, preto sa neštítim ani fyzickej práce, ale pokiaľ bude môj hlas v poriadku a publikum si ma bude žiadať, budem spievať.“
Chýbajú jej kamarátstva
Za taký dlhý čas sa je už za čím obzrieť. Speváčka spomína rada na duetá s kolegami, cesty do zahraničia, výnimočné úspechy. Keď dôjde reč na porovnanie minulosti s prítomnosťou, Vondráčková okamžite zareaguje, že jej je ľúto za časmi, keď sa speváci oveľa viac združovali: „Bohužiaľ sa doma vzájomne vídame oveľa menej ako predtým. Vymizli relácie, kde vystupovalo viac umelcov spolu. A tiež ubudlo koncertov. Stretávame sa oveľa menej, než v minulosti. Čo sa týka medzinárodného fóra, kontakty sme udržiavali a nadväzovali predovšetkým na festivaloch. Aj tých je dnes ďaleko, ďaleko menej.“
Vyrazená
Pri príležitosti päťdesiat rokov na scéne si sama Vondráčková vyrazila aj pamätnú mincu so svojou podobizňou. „Už som vosková, teraz som na medaile, som zvedavá čo bude nasledovať ďalej,“ smeje sa na netradičnom nápade, no mimoriadne jej to lichotí. Aspoň bude priateľom v zahraničí nosiť z domoviny netradičný darček. Cestovanie je speváčkinou veľkou vášňou. Nevyhýba sa žiadnym krajinám, no najviac je jej srdcu blízka Brazília.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
