Preslávil sa ako náš majster hororu i rozprávok. Juraj Herz býva často označovaný ako český režisér, no to nie je správne. Je totiž východniar, pochádza z Kežmarku.
Štvrtého septembra oslávil jubilejnú osemdesiatku a jeho život by mohol byť námetom na niekoľko filmov. Zažil hrôzy i okamihy slávy, lásky, aj rozchody, filmové úspechy, aj nepochopenie.
Prežili koncentrák
Prvou hrôzostrašnou udalosťou, ktorá ovplyvnila jeho život, bola II. svetová vojna. Herzovci boli totiž židia, otec Leo, rozhľadený človek a absolvent Karlovej univerzity, v Kežmarku vlastnil lekáreň. Chcel rodinu zachrániť, preto v roku 1943 urobil zúfalý pokus.
Rodina sa zriekla židovského náboženstva a nechala sa pokrstiť na evanjelikov. Nepomohlo to. Keď mal Juraj 10 rokov, deportovali ich do koncentračných táborov. Rodičov rozdelili v Ravensbrücku do ženského a do mužského koncentráku, Juraja odviezli do Sachsenhausenu.
Rodina si sľúbila, že ak prežijú, stretnú sa po vojne v Kežmarku. Patrili medzi tých šťastných. Mamu oslobodili Angličania, otca Američania, Juraja Rusi... O hrôzach, ktoré za vojny prežili, však ani jeden z nich nechcel rozprávať, stalo sa to v rodine nepísaným tabu.
Po vojne Herzovci naďalej bývali v Kežmarku, otec opäť viedol lekáreň a k Jurajovi pribudli ešte dvaja bratia Rudo a Laco. No aj keď si otec veľmi želal, aby sa z jeho synov stali poštári – v tom remesle videl istotu – ani v jednom prípade sa mu to nepodarilo.
Najmladší Laco vyštudoval produkciu na FAMU a dlhé roky pracoval ako vedúci produkcie v košickom televíznom štúdiu, prostredný Rudo jazdieval v kežmarskej nemocnici so sanitkou a najstarší Juraj sa stal slávnym režisérom.
Vyučil sa popri Kadárovi
Spočiatku však pokukoval aj po inom chlebíku.
„Chcel som byť hercom aj režisérom, ako bol svojho času veľký Jacques Taty. Jednoducho si sám hrať vo svojich filmoch. Ale na skúškach VŠMU mi Janko Borodáč otvorene povedal, že si nevie predstaviť, čo by som so svojím vzhľadom mohol v slovenskom repertoári hrať. Nečudo – písali sa budovateľské päťdesiate roky...“ priznal v jednom rozhovore.
Napokon na bratislavskej umeleckej priemyslovke vyštudoval fotografiu a v Prahe na DAMU bábkoherectvo.
Šťastena však stála pri ňom. Po skončení školy sa stal asistentom réžie na Barrandove a bol pravou rukou režiséra Jana Kadára počas nakrúcania filmu Obchod na korze: „Veľa ma toho naučil. Dával mi obrovskú voľnosť. Dokonca som obsadzoval film. A poslal ma na Slovensko hľadať mesto, kde by sa to natočilo. Vybral som Sabinov. Keď dostal za film Oscara, povedal mi: Noha patrí tebe. A potom navštívil riaditeľa Barrandova a povedal mu: „Herz už môže nakrúcať samostatne. Ručím zaňho.“
Vlaky mu ušli o chlp
Ako režisér má na konte mnoho divácky úspešných filmov. Stal sa majstrom hororu, no nakrúcal aj komédie ako Buldoci a třešně, Upír z Feratu. Hnevá ho však, že v čase normalizácie mu vrchnosť do všetkého zasahovala a škrtala.
Za svoju prácu získal viacero cien a len málo chýbalo k tomu, aby bol podpísaný pod ďalším oscarovým filmom Ostro sledované vlaky: „Za film Zberné surovosti ma pochválil samotný Hrabal a dal mi prečítať rukopis knižky. Volala sa Ostro sledované vlaky. Chcel, aby som to urobil. Ale prišiel Evald Schorm s tým, že to chce strašne nakrútiť sám. Najstaršiemu a váženému kolegovi som tému prepustil. A potom som sa dozvedel, že to nakrúca Menzl. Ale dodnes neviem, čo sa vlastne prihodilo.“
Zatvorený v trezore
V uvoľnenom roku 1968 Herz natočil film Spaľovač mŕtvol. A zabodoval na plnej čiare. Nie však u komunistických pohlavárov. Hneď po premiére v marci 1969 film putoval na dlhé roky do trezoru. Dnes však patrí medzi to najlepšie, čo bolo vôbec kedy natočené.
Druhá vážna potýčka s režimom prišla koncom osemdesiatych rokov a spôsobil ju film Straka v hrsti s Pražským výběrom.
„Oni čakali historický film, netušili, že ide o snímku zo súčasnosti, v hlavnej úlohe s Michaelom Kocábom a Vilémom Čokom. Pri každom zábere sme si hovorili: Keď to uvidia, tak sa dotentujú. To sa aj stalo. Boli vydesení. Okamžite to celé zarazili, šlo to na ústredný výbor strany, ba až k prezidentovi sa dostali fotografie, že točím pornografický film. Vypočúvali ma policajti, pretože tam hrali bradatí ľudia z disentu. Mal som veľké problémy. Zakázali mi točiť a bol som veľmi naštvaný,“ spomína J. Herz.
S pocitom krivdy odišiel do Bratislavy a natočil komédiu Sladké starosti s Emilom Horváthom a Andym Hrycom, vďaka ktorej vznikol špeciálny koňak „debušé“.
Točil, aj čo nechcel
Herz tvrdí, že s výnimkou Spaľovača mŕtvol robil všetky filmy z donútenia, z nemožnosti točiť to, čo by chcel, alebo aby si vyskúšal niečo nové.
„Pri každom novom filme som si hovoril, že sa pripravujem na ten správny, ktorý iste príde. Ale neprišiel. Nikdy som nemal inú srdcovú záležitosť. Vždy to boli ponuky, ktoré som posudzoval hlavne podľa toho, či to má niečo spoločné s politikou. Vyšli z toho potom také extrémy, ako Deň pre moju lásku, najhorší scenár, s akým som v živote pracoval. Tak som točil, čo sa naskytlo, pretože netočiť bolo nebezpečné. Na človeku utkvel punc, že snáď má zákaz,“ tvrdil.
Láska z rozprávky
V roku 1987 emigroval do západného Nemecka. Tam natočil mnoho filmov, ale aj rozprávok ako Panna a netvor, Deviate srdce, či Galoše šťastia, ktoré mu, mimochodom, priniesli šťastie v láske. Vďaka tomu sa totiž dal dokopy so svojou druhou manželkou – o 25 rokov mladšou herečkou Terezou Pokornou.
„Potreboval som k Jane Brejchovej malú vílu – učnicu. Spomenul som si na Terezu, ktorá hrala v Kachyňovom filme Lásky medzi kvapkami dažďa. Myslel som si, že už odvtedy určite zostarla, no keď som sa s ňou stretol, spadol mi kameň zo srdca. Vyzerala na pätnásť rokov. Behom nakrúcania sme sa do seba zamilovali.“
Manželstvo im vydržalo 23 rokov, no napokon sa pred tromi rokmi rozviedli. Vraj sa to už akosi samo začalo rozplietať a prišla únava. Po rozvode sa ešte v súdnej sieni pobozkali, s tým, že naďalej budú dobre vychádzať kvôli spoločnej dcére.
Ženiť sa už nebude
Dnes má osemdesiatročný Juraj Herz novú partnerku – 50-ročnú herečku Martinu Hudečkovú. Dve manželstvá a dva rozvody mu však stačili a ďalšiu svadbu nechystá.
Filmové ambície má aj naďalej. V roku 2010 zaujal filmom Habermanov mlyn, v ktorom spracoval jednu z najkontroverznejších tém – povojnový odsun Nemcov. V súčasnosti by chcel natočiť nový triler, podrobnosti zatiaľ neprezradil.
Zaujímavosť
Okradol ho Spielberg
Jednu scénu vo svojom oscarovom filme Schindlerov zoznam odkukal slávny Steven Spielberg práve od Juraja Herza! Ide o film Zastihla mě noc, z roku 1985, kde Herz použil situáciu, ktorú sám zažil po príchode do koncentračného tábora.
„Nemci nás nahnali nahých do spŕch a všetci kričali – plyn! Miestnosť však mala sklenené okná, tak som si hovoril, že ich stačí rozbiť a nikto sa nezadusí. Nemci pustili vodu a dospelí šťastím šaleli. V spomínanom filme som tento zážitok nakrútil so ženami,“ vysvetlil.
O svoju pravdu sa však nebil. „Súdiť som sa nemohol, nemal som toľko peňazí, ktoré právnici žiadali. Na začiatok chceli 300-tisíc dolárov,“ skonštatoval.
„Spielbergovi právnici tvrdili, že on tú scénu nakrútil čierno-bielo, ja vo farbe... On bezostyšne záber po zábere scénu ukradol a jeho právnici sa mi ešte vyhrážali. Lenže ja mám pamäť ako slon, nezabúdam, s niektorými ľuďmi som si už účty vyrovnal, so Spielbergom zatiaľ nie...“ dodal.
nov
Autor: Spracovala Nov
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
