Poznali sme ho ako skvelého speváka a muzikanta, všetko možné sme už počuli o jeho depresiách. Vedeli ste však napríklad, že Petr Muk robil istý čas dispečera na posýpačoch, zbožňoval potápanie i karate a snažil sa stravovať kóšer?
Podvodný svet ho vyslovene fascinoval.
„Dobrodružstvom je každý ponor. Potápanie mi prináša obrovskú radosť. Pri každom ponore sa vyplavujú endorfíny a človek prekonáva sám seba, všetky svoje zábrany. A podmorský svet je niečo absolútne nádherné. Vo mne to vyvoláva obrovskú pokoru. Lebo tam si človek uvedomí, že to naše pozemské bytie nie je to jediné, čo tu na svete máme. A mám pocit, že pod vodou ani nejestvuje nejaké: Rozkážeme vetru - dažďu. Vode nerozkážeme, ani náhodou a podmorským tvorom môžeme len uškodiť. Mali by sme sa správať ďaleko ekologickejšie,“ nadchýnal sa v jednom z rozhovorov človek, ktorý toho v živote vyskúšal neúrekom.
Multifunkčný
Keďže vyštudoval stavebnú priemyslovku, istý čas dokonca pracoval ako mostný technik. To však ani zďaleka nie je všetko.
„Keď začala zima, všetci sme povinne museli robiť dispečerov na posýpačoch. Mal som na starosti oblasť Temelína v čase, keď sa stavala elektráreň. Každý deň som sa bál, či nebude snežiť, lebo keby neprišli do Temelína načas autobusy so zamestnancami, bol by som synom smrti. (Smiech.)“
Strihal pupočnú šnúru
Milé spomienky naňho vyvoláva i skutočnosť, že bol pri narodení svojej poslednej dcérky Noemi.
„Strihanie pupočnej šnúry sa mi veľmi nepodarilo. Ale bolo to krásne. U predchádzajúcich dcér to bolo tak, že som prišiel k dverám, otvorili sa dvere výťahu, boli tam sprosté pôrodné baby, ktoré mi povedali 'dovidenia' a ženu odviedli preč. Potom mi dieťa ukázali cez sklo, a to bolo všetko. Teraz som prvýkrát zažil čosi fenomenálne, čo sa mi stále vracia v spomienkach. Keď som za pravú ruku držal Evičku, moja bývalá priateľka jej hovorila, kedy má tlačiť, proste krása... Keď liezlo von to naše dieťatko, to bol veľký okamih. Bol som pri zrode života. Úžasné, nádherné. Potom som na dvakrát prestrihol šnúru a bol som prvý, kto držal malú na rukách. Nádhera, na to sa nedá zabudnúť.“
Hudba mu zabránila konvertovať
Pravdepodobne ste netušili, že umelec prechovával sympatie ku karate. K tejto záľube z mladosti sa vrátil aj vo vyššom veku.
„V mladosti som sa učil karate a taiči, v istom čase som sa k tomu vrátil a zase o tom uvažujem. Doma mám kimono, ale zatiaľ nebol čas, a to mám dokonca zohnaného trénera z Indonézie.“
Pri spomienkach na P. Muka nemôžeme obísť jeho vzťah k judaizmu. Niekoľko rokov sa mu venoval, podstúpil aj obriezku, chodil do synagógy a snažil sa variť a stravovať košer. Dodržiaval i šábes.
Výrazom viery bol aj názov jeho kapely Shalom. V roku 1997 chcel dokonca konvertovať na židovskú vieru.
Nemohol však kvôli svojmu povolaniu dôsledne dodržiavať šábes, takže ostal podľa vlastných slov na ceste k viere.
Autor: Spracovala Nit
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
