Rád sa obzeral v zrkadle, neznášal prehrávať, príšerne sa obliekal. Zbožňovaný Paľo Demitra ožil aj v košickom Cinemaxe vďaka Danovi Danglovi. Bez patetizmu, ľudsky a úsmevne sa mu podarilo vo filme 38 zistiť, prečo bol tento človek takým fenoménom.
KOŠICE. Odpoveď našiel v procese tvorby.
"Akoby skrátka stelesňoval slovenský mužský ideál. Bol totiž skutočne typ človeka, ktorý mal rád svoju rodinu, miloval svoje deti, manželku, venoval im každý svoj voľný čas, mal rád svojich kamarátov, ktorým pomohol vždy a za každých okolností a mal rád túto krajinu a to, čo robil. Postupne sme vlastne prišli na to, že točíme film o láske v rôznych podobách. Pavol Demitra bol podľa mňa stelesnením toho dobrého slovenského My," prezradil nám Dano Dangl, ktorý stojí za filmom spolu s Lukášom Zednikovičom.
Vreckovky nechajte doma
Na snímke pracovali dva a pol roka. Akoby zázrakom sa im podarilo neskĺznuť do roviny lacného "dojáku", takže do kina vreckovky potrebovať nebudete.
"S úsmevom na perách vám poviem, že sme v televízii mali strašne veľa ukážok, ako to nerobiť. Vedeli sme, že keď chceme urobiť 90-minútový film, tak nemôže stáť na žiadnom patetizme. Nechceli sme ľudí citovo vydierať, len vzdať poctu človeku, ktorého národ miloval."
Zabávač a dokument?
Po smrti legiend sa zvyknú zlietnuť "supy", ktoré sa chcú priživiť na ich sláve. Zo dňa na deň tak vzniká množstvo kníh, či darčekových predmetov.
Dano bol na nevraživosť okolia a obviňovanie z toho, že chce len zarobiť, pripravený od začiatku. Aj na to, že ho budú podceňovať, čo už on zabávač chce riešiť s dokumentárnym filmom.
"Samozrejme, ľudia ma nepoznajú a vnímajú ma cez prizmu Partičky a podobne, ale to mi paradoxne dodávalo silu to dokončiť a dokázať, že nevytvorím lacnú sladkú tortu, ale niečo poctivé. Američania si napríklad vôbec nezávidia, nerozumiem tomu, a strašne by som bol rád, keby sa podarilo túto slovenskú vlastnosť trochu zmeniť. Film stál 450-tisíc eur a ešte neviem, koľko som presne prerobil, keďže je v kinách, ale nemáme šancu byť ziskoví. Na Slovensku to nejde."
Manželka na kamikadze nemala vplyv
Keďže prvý rok natáčania financoval z vlastného vrecka, zaujímalo nás, čo na to manželka. "Financie máme rozdelené na rodinné a firemné. Tie druhé, napriek tomu, že na to nevyzerám, riadim ja. (Smiech.) A keď sa rozhodnem, že urobím kamikadze, tak urobím kamikadze a nikto mi do toho nemôže hovoriť."
Čo mu film dal a kam ho v profesionálnej sfére posunie, nad tým ešte neuvažoval.
"Doteraz som nepremýšľal, čo to urobí so mnou, alebo s mienkou ľudí o mne, len som chcel vzdať poctu človeku, ktorý to zaslúži. Nemyslel som na to, čo z toho budem mať, nebol to chladný kalkul a racionálny výpočet. Aj keď si teraz asi mnohí hovoria, že no iste."
Puky videl len na gatiach
Film by podľa jeho slov nikdy nevznikol bez súhlasu a pomoci Paľovej rodiny a manželky Majky.
"Inak by sme do toho nešli. Majka nám otvárala dvere k hokejistom. Vedeli sme, že pokiaľ sa nám nepodarí vzbudiť u nich dôveru a nebude to príjemné rozprávanie a spomínanie, tak ten film nebude kvalitatívne na úrovni. Museli sme chalanov uvoľniť, no mám pocit, že aj oni sami mali potrebu sa vyrozoprávať. Zo smútku, ale oveľa viac zo zábavných zážitkov, ktoré s ním zažili."
Paradoxne vyznieva, že Dano Dangl nemá ani najmenší vzťah k hokeju.
"Naozaj žiadny. Aj preto išlo o veľmi dobré spojenie s Lukášom Zednikovičom. S režisérom, ktorý je hokejový fanatik. Lepšie ani nemohlo byť. O mne Marcel Forgáč hovorí, že puk vidím, len keď si žehlím gate a on je absolútny fanatik.
Mňa zaujímala ľudská stránka a jeho hokejový pohľad. Naša symbióza tak bola ideálna."
Fascinujú ho politické osobnosti
Ak vás zaujíma, čo má herec, zabávač a režisér najnovšie v pláne, zrejme budete prekvapení. už šesť rokov totiž koketuje s myšlienkou natočiť dokumety o politických osobnostiach Slovenska 20. storočia.
"Je to môj sen a budem do toho búšiť, až kým to neurobím. Mám pocit, že my Slováci o sebe málo vieme a ani nemáme príležitosť dozvedieť sa viac o ľuďoch, ktorí niečo znamenali, alebo zvrátili, pozitívne alebo negatívne, chod našich dejín. Projekt 8 by mal predstaviť Husáka, Dubčeka, Tisa či Klementisa. Toto ma zaujíma a nie to, koľko na tom zarobím. Možno preto, že môj otec je historik..."
Na otázku, či uňho prevláda patriotizmus, alebo vášeň k dejinám, odpovedal bez servítky: "Nie som taký patriot, že by som sadol do tanku a išiel Maďarov vyháňať z juhu Slovenska. Ani nikdy nebudem a na takéto patriotstvo môžem srať, ale som hrdý Slovák, napriek tomu, že som prešporský miešanec. Som rád, že žijem tu a mám rád túto krajinu a ľudí, až na tú závisť," dodal Dangl, ktorý si z Košíc odniesol nepríjemný zážitok.
Neznámy zlodej mu totiž ukradol všetky osobné veci - peňaženku i mobil. "Za posledné dva roky je to už druhý krát. Sú aj oveľa horšie veci. Nemám k tomu čo povedať."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
