Možno netušíte, že dokázal kvôli láske robiť divy a kvôli milenke sa pobil napríklad aj s Rudolfom Hrušínským.
Vdovec Josef Kemr sa totiž na sklonku života zaľúbil do kolegyne a divadelnej inšpicientky, o dvadsať rokov mladšej Mariky Skopalovej. A keď ju jedného dňa Rudolf Hrušínský zo žartu potľapkal po zadku, katolícky založeného Kemra to vytočilo až do nepríčetnosti.
Žiarlivý milovník vyskočil a svojmu „sokovi“ vylepil niekoľko faciek! „Priznám sa, že mi toto jeho gesto imponovalo,“ napísala v knihe herečka Jiřina Švorcová. „Kemr bol v každom prípade veľmi zvláštny a podivínsky človek.“
Zamilovaný až po uši
Kamaráti oboch mužov sa na ich spore riadne zabávali. „My z okolia sme to brali ako takú žabomyšiu vojnu, ale Kemr to nemohol preniesť cez srdce. Myslím, že to bolo zbytočné, ale pramenilo to aj z jeho uzavretej povahy a tiež z toho, že mal onú dámu veľmi rád,“ skonštatoval pre denník Aha človek z okolia dvojice.
Herec mal svoju priateľku rád dokonca natoľko, že pre ňu ešte počas svojho života pripravil miesto vo svojom hrobe v Prahe, zatiaľčo jeho oficiálna manželka odpočíva v Kladne. Pani Marika však dodnes žije, objavuje sa na doskách pražského Národného divadla a pracuje v ňom aj ako asistentka réžie.
„Josef ju mal veľmi rád, ale po smrti svojej ženy Evy (herečka Eva Foustková) sa už neoženil. Len si s Marikou vymenili prstienky,“ prezradil Jan Kemr, hercov príbuzný a kronikár rodu Kemrovcov.
Utajovaný syn
Svojej láske umelec zanechal aj celý svoj majetok, čo sa nepáčilo jeho bratovi. Zaujímavá je v súvislosti s týmto umelcom i skutočnosť, že ani so zákonitou manželkou, ani s priateľkou nesplodil dieťa. Napriek tomu však má utajovaného syna, ktorý akoby mu z oka vypadol.
Pravda vyšla na povrch až pred dvoma rokmi. Syn Vladimír vyzerá ako jeho klon a o pochybnostiach, kto je jeho otec, nemôže byť ani reči. V súčasnosti má 59 rokov a narodil sa ako výsledok mladíckeho romániku.
„Občas som nervózny. Cudzí ľudia ma oslovujú na ulici a hovoria: Nepodobáte sa na niekoho? A ja na to: Áno. Bývam na samotě u lesa (film Jiřího Menzla, v ktorom hral jednu z hlavných úloh práve Josef Kemr, pozn. red.),“ s úsmevom konštatuje umelcov syn.
So svojou matkou sa však o otcovi údajne nikdy príliš nebavili. „Povedala, že môj otec je Josef Kemr. Hrala v Kladne ochotnícke divadlo a pán Kemr tam jazdil. Neviem však, či spolu hrali, ani ďalšie podrobnosti.“
Na svoj žiaľ po otcovi nezdedil len vzhľad, ale aj choroby. Bojoval s rakovinou, sužuje ho cukrovka a problémy so žalúdkom a štítnou žľazou.
„Z toho, že som syn slávneho herca, nič nemám. Mňa žiadny majetok nezaujímal, po tom som nikdy nešiel. Okrem podoby, postavy, vážim 52 kíl, a niekedy aj tónu hlasu, som zrejme podedil aj isté komedianstvo. Dokážem si zo seba robiť srandu, robím rôzne grimasy. Ale inak je to skôr o chorobách.“
Svojrázne herectvo
Jeho otec Josef Kemr sa narodil v roku 1922 do rodiny krajčírov. Na javisko vstúpil prvýkrát ako jedenásťročný komparzista v operete Poľská krv v Divadle na Vinohradoch. Istý čas pracoval ako predavač, čašník, premietač či elektromontér.
Až za okupácie utiekol k divadlu a ostal mu verný.
Zomrel na rakovinu v roku 1995.
V divadle bol skvelým predstaviteľom prostých a obyčajných ľudí, ktorých obohatil svojráznym herectvom. Všetky postavy stvárňoval neuveriteľne jednoduchou hereckou skratkou, zaujímavou fyziognómiou, úspornými gestami, melancholickou mimikou a zastreným kvílivým hlasom.
Autor: Spracovala Nit
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
