dvere k ďalším úlohám. Súkromie si rád vychutnáva s manželkou a hereckou kolegyňou Rachel Weisz.
Teraz sa na nedostatok peňazí nemôžete sťažovať, ale kedysi ste vraj na tom boli inak...
- Ako chudobný a neznámy herec som jedlo kradol v supermarketoch. Nebol som na tom sám. Ja som hral návnadu a moja priateľka si jedlo strčila pod košeľu, čo bolo dosť náročné, ale ona to urobila sebavedome a predstierala, že je tehotná. Kradol som len v supermarketoch, ktoré si to mohli dovoliť. To by som chcel povedať naozaj jasne. Ale viete, nemali sme čo jesť, museli sme sa nejako nakŕmiť.
James Bond bol film, ktorý vás preslávil. Je pravda, že ste s rolou chceli skončiť hneď v prvý deň natáčania?
- Snažil som sa z tohto projektu dostať od prvej chvíle, čo som sa do neho zaplietol. Ale nenechali ma ísť. A potom som súhlasil, že natočím ďalšie filmy. Problémom vždy je, že biznis je biznis a ak sa niečo pokazí, tak získam kontrakt na niečo, s čím by si niekto s radosťou vytrel zadok.
Desí vás sláva?
- Najviac ma štve, že sa už nemôžem opíjať v bare. Normálny život je dovolený len tým, ktorí nie sú vôbec známi. Pred štyridsiatimi rokmi to bolo iné, človek mohol ísť a dať si drink v bare, opiť sa, odpadnúť, báječne si užiť, uvoľniť sa, čokoľvek a nikto by sa to nedozvedel. Ale dnes sú kamery všade. Nemôžete žiť normálny život. Pretože verejnosť sa všetko dozvie, že ste sa opili v bare alebo kúpali nahí na pláži alebo čokoľvek iné.
Niektorí vás nazývajú najsexi Bondom a zároveň sexsymbolom. Čo vy na to?
- Nesnažím sa byť sexsymbolom. Je to samozrejme milé, ale tiež zahanbujúce.
Ste donútený pre svoje povolanie správať sa na verejnosti dôstojne?
- Vo svojom živote som urobil veľa vecí. Ale človek dnes musí uvažovať inak. Čo je smutné, ja mám totiž bary veľmi rád. Mnohokrát som robil taký rozhovor ako tento a sedel som v bare alebo hoteli. Bolo jedenásť hodín dopoludnia a niekto si objednal Martini. Povedal som: ´Naozaj? Je jedenásť! Na zdravie! Ale piť nebudem.´ A pritom by som to spravil veľmi rád."
Objavili ste sa vo filme natočenom podľa knižného bestselleru Muži, ktorí nenávidia ženy. Poznali ste predtým tú knihu?
- Poznal som prvú časť a to tak, že som si ju od niekoho požičal na dovolenke a už nevrátil. Úlohu vo filme som ale nevzal automaticky – sám fakt, že ide o bestseller pre mňa nebol argument. A v tom čase už jedna adaptácia tohto filmu existovala a tiež som vedel, že ak pôjde o veľkú hollywoodsku produkciu, hrozia zásahy do obsahu. Chcel som preto čo najskôr vidieť scenár.
To rozhodlo?
- Bol som nadšený. Scenárista prepísal knihu fantasticky, nechápem, ako dostal 500 strán do 150 a nijak sa to na výslednom dojme nepodpísalo, ale dokázal to. Nemal som o čom premýšľať. Mal som však len jedno ale: zúfalo málo času na prípravu.
Na úlohu novinára? Ako taká úloha vyzerá?
- No predovšetkým som musel pribrať.
Mám to chápať tak, že vo vašich očiach je novinár tučný človek?
- Úplne chudý by byť nemal. A ja som bol vtedy vyziabnutý. Keď ma na skúške videla kolegyňa vyzlečeného, zdesila sa, ona je tiež štíhla, ale rebrá derúce sa spod kože u Bonda očividne nečakala. Ale hlavne som nechcel vyzerať rovnako ako v predchádzajúcom filme.
Nasadili vám proteínovú diétu?
- Na to práve nebol čas. Jediné, čo som stihol, bolo vyžrať všetku čokoládu z hotelovej chladničky. A mal som za úlohu jesť a piť všetko, čo mi hrdlo ráči – to som si dosť užil. Režisér mi dokonca na izbu neustále posielal sladkosti a fľaše červeného.
A potom, že je herecký život náročný...
- Ale pre mňa je starostlivosť o moju telesnú schránku nočná mora. Vážne. Predstavte si, že od vás niekto neustále chce, aby ste chudla alebo priberala na povel, to nie je nič príjemné. Najmä, ak to ide tak narýchlo. Po natáčaní som musel kvôli ďalšej úlohe okamžite schudnúť, šestnásť týždňov som nerobil nič iné, len som všetky tie komplikovane nabraté kilá zhadzoval. Ale nebudem sa sťažovať, k hereckej profesii patria aj tieto veci. Len je to nepríjemné.
Viete sa sám na seba vo filme pozerať?
- Nepoznám herca, ktorý by sa rád sledoval. Chýba mi odstup, vnímame sa omnoho kritickejšie. S Mužmi, ktorí nenávidia ženy to bolo iné. Nie že by som sám seba vychutnával, ale darilo sa mi nesústrediť sa len sám na seba a vnímať film. Chvíľkami som dokonca zabudol, že na plátne som ja a proste som sa nechal unášať dejom. Úľava.
Ako sa vám páčilo hrať novinára?
- Bavil som sa. Ale nebolo to pre mňa nič nové, mám medzi novinármi veľa priateľov, takže som mal trochu poňatie, čo hrám. Aj keď naozaj len trochu.
Neskúsili ste aj niečo napísať?
- Jasne, vyšiel mi stĺpček v jednom švédskom denníku. (smiech) Nie, to viete, že som nič nenapísal. Robím len veci, ktoré viem.
Je ťažké byť Bondom?
- Je aj nie je. Už som si zvykol. Nepríjemní sú len paparazzovia a všetka tá pozornosť okolo, na druhej strane mi to zviditeľnenie prinieslo aj úlohy, ku ktorým by som sa inak asi nedostal. Je to len skúsenosť a ja som do nej išiel s tým, že v najhoršom prípade nevyjde.
Pred rokom ste s manželkou spoločne hrali v divadelnej hre. Dokázali ste s manželkou hrať na doskách a potom sa vrátiť domov?
- Bola to naozaj veľká záťaž a práca na tomto predstavení bola veľmi intenzívna. Ale zvládame nechávať robotu v divadle a nenosiť si ju domov.
Takže žiadne rozhovory o práci doma v kuchyni pri večeri?
- Vôbec to nerozoberáme. Ona si rieši svoje vlastné veci, ja si rolu riešim sám v sebe. Rozhodli sme sa pre to spoločne. Je veľmi dôležité, aby sme v práci pôsobili ako dve oddelené entity. Nie ako manželia, partneri.
Autor: Spracovala Kag
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
